Surprise (Harry Styles & Niall Horan - SK)

14. kapitola

Babka stále nebola doma. Ktovie kade sa fláka, pomyslela som si. Vyšla som teda hore do svojej izby a napúšťala si plnú vaňu tej najteplejšej vody. Vyzliekla som sa a veci hodila do koša na prádlo. Potom som si vliezla do vane. Zapla som si pesničky a relaxovala. Asi o dvadsať minút na to som počula buchnutie vchodových dverí.

„Som domáá" počula som babku zakričať.

„Som vo vaníí" zakričala som jej naspäť. Vyšla som z vane a zabalila sa do uteráka. Pozrela som na hodinky, mala som ešte pol hodiny a obliekať sa mi ešte nechcelo, tak som len v uteráku zišla dole do kuchyne k babke oznámiť jej, že idem von.

„Ahoj babi" dala som jej pusu na líce.

„Ahoj slniečko" objala ma babka.

„Kde si bola celý deň?" opýtala som sa jej.

„Aká si ty len zvedavá. Ty sa môžeš zabávať a ja nie?" zasmiala sa.

„Ale veď ja som nič nepovedala" obraňovala som sa a pri tom sa smiala.

„Bola som v obchode a potom ešte pozrieť kamarátku" povedala ešte stále so smiechom.

„Tú čo je u nás tak často nasáčkovaná?" opýtala som sa otrávene pri pomyslení na tú starú ropuchu.

„Lola, dobre vieš, že ona za to nemôže" obraňovala ju babka.

„Nepovedala som, že za to môže, ale mohla by sa krotiť, síce som ju ešte od kedy som tu nevidela ale ani po tom netúžim" povedala som jej priamo.

„Bola tu včera keď si ty bola na tej párty u Cher" usmiala sa.

„Ešte, že som nebola doma" prevrátila som oči a pozrela na hodinky „Do riti!" zanadávala som.

„Lola? Ako sa to vyjadruješ?" okríkla ma babka.

„Prepáč ale mám už len pätnásť minút na to, aby som sa pripravila" otočila som sa na päte a letela hore schodmi ako o život.

„A kam sa chystáš?" kričala za mnou ešte babka.

„Von s kamarátom" zakričala som jej späť a zabuchla dvere na izbe. Otvorila som skriňu a začala sa v nej prehrabávať. Nič som v nej však nenašla. Nechala som ju teda otvorenú a radšej sa išla namaľovať. Tak rýchlo som sa snáď ešte nikdy nenamaľovala. Dala som si len púder, ceruzku a špirálu. Musela som skonštatovať, že to nevyzeralo najhoršie. Rýchlo som si ešte vysušila vlasy. V uteráku som sa postavila pred skriňu a v tom som zdola počula zvonček. Super, Liam je už tu a ja neviem čo na seba. Dostala som amok.

„Lola, máš návštevu" zakričala mi babka.

„Hneď som tam" dokelu, dopekla, dofrasa. V hlave som snáď použila všetky nadávky čo poznám. Hrabala som sa v skrini, no nič som nemohla nájsť. Nakoniec som zvolila taktiku „čo prvé schytíš to aj oblečieš". Touto taktikou som si vybrala tmavé rifle,biele tielko a na to svetrík. Prehrabala som sa ešte medzi topánkami a zvolila si obyčajné čierne tenisky. Keďže vonku nebolo veľmi teplo vyhovovalo mi to. Zbehla som dole tak rýchlo, div som sa neskotúľala zo schodov.

„Ahoj Liam" objala som ho.

„Ahoj Lola, si krásna" dal mi pusu na líce.

„Neklam a poď ideme" ťahala som ho za ruku von skôr akoby babka stihla ešte niečo vykecať. Pred domom stálo akési veľké čierne auto. Pozrela som raz na auto, raz na Liama a zdvihla som obočie.

„Áno, presne týmto autom ideme" otvoril mi dvere a ja som nastúpila. Dnu to bolo celkom pekné a priestranné. Kým som sa spamätala buchli dvere a vedľa mňa sa usádzal Liam. Usmieval sa ako slniečko.