Surprise (Harry Styles & Niall Horan - SK)

53. kapitola

Vysvetlila som im kto mi volal a prečo, ostali mierne zaskočení.

„Takže, máš prípad?" ako prvý sa ozval ocko.

„Tak to vyzerá, ale nie som si istá či som spravila dobre" pozrela som do zeme.

„Miláčik, jasné, že si urobila dobre. Pozri, máš tam dom, ktorý je tvoj, dostaneš dobre zaplatené. Nemáš čo stratiť" pohladkala ma po stehne mamka.

„Londýn" zašepkala som a tým to zdôraznila.

„Zvládneš to" usmial sa na mňa Taylor.

„Prečo idem aj ja?" ozval sa zrazu Ben.

„Nechcem tam byť sama" pozrela som na neho.

„Aha, takže ja idem robiť doprovod hej?" zasmial sa.

„Určite si aj ty niečo nájdeš, veď je to Londýn" usmiala som sa.

„Kedy odlietate?" opýtala sa mamka.

„Čo najskôr, zajtra o 3 mám schôdzku" odpovedala som na jej otázku.

„Idem pozrieť nejaké lety a vy dvaja sa choďte zbaliť" zahlásil ocko a ako na povel sme sa obaja s Benom postavili. Spoločne sme vykročili ku schodom, hore sme sa rozdelili a vošli každý do svojej izby. Vytiahla som si kufor a otvorila skriňu. Nahádzala som do neho všetko čo mi prišlo pod ruku, keď bol plný zavrela som ho a vytiahla ďalší. Do toho som nahádzala zvyšok a zavrela ho. Netrvalo mi to extra dlho keďže som tie veci doslova pohádzala na kopu. Niekto mi zaklopal na dvere, otvorila som a hodila sa na posteľ.

„O dve hodiny vám letí lietadlo" ozval sa ocko.

„Tak to aby sme vyrazili" pozrela som na neho.

„Idem to ešte povedať Benovi a zohnám ostatných a môžeme vyraziť" usmial sa a odišiel. Ležala som na posteli a rozmýšľala či je to naozaj také dobré riešenie ako si všetci myslia. Predsa bol to len Londýn a nie je zas až taký veľký aby nebolo možné stretnúť ho tam.

Čo urobím ak ho naozaj stretnem?

Bude si ma ešte pamätať?

Bude ma ešte stále ľúbiť?

Alebo už bude mať dávno priateľku?

Či dokonca dieťa?

Ako to zvládnem?

Otázky takéhoto typu mi behali hlavou jedna radosť a ja som sa ich nevedela zbaviť. Postavila som sa z postele a začala ťahať tie dva kufre dole schodmi. Pri mojej šikovnosti som sa div nezabila ale zvládla som to. Dole už stáli nastúpení všetci, od Taylora až po ocka. Bez slova sme všetci nastúpili do auta a odviezli sa na to mne staré známe letisko, ktoré som tak z duše nenávidela.

V letiskovej hale nastalo veľké lúčenie. Všetkých som postupne vyobjímala.

„Vráť sa mi" zašepkal mi ešte Taylor, do vlasov, keďže ma už dávno prerástol a stále mu nebolo dosť.

„Vrátim sa, toho sa báť nemusíš a len tak medzi nami o mesiac ťa čakám" zasmiala som sa a on so mnou. Keď to lúčenie konečne skončilo s Benom sme sa vybrali kúpiť si letenky, potom sme prešli kontrolovou a posadili sa na sedačky a čakali.

„Nie si hladná? Alebo niečo iné?" opýtal sa ma Ben po pol hodine ticha.

„Teraz do seba asi nič nedostanem" nahodila som kŕčovitý úsmev.

„Lola, vieš aká je pravdepodobnosť, že ich stretneš?" pozrel na mňa s vážnou tvárou.

„Pri mojom šťastí? Veľká" nahodila som pokerface.