Surprise (Harry Styles & Niall Horan - SK)

9. kapitola

„Chcem sa ti len ospravedlniť Lola. Ja viem, ty nie si zlé dievča len si iná ako tie, ktoré sme doteraz s chalanmi spoznali. Každá jedna sa na nás vždy zavesila a po pár hodinách nám dala pokoj. Ty si o nás ani nezakopla a bolo na tebe vidno, že si nervózna. Nepoznala si nás. Prepáč mi, nemal som na teba tak vybehnúť. Bol som podráždený ale ani to neospravedlňuje moje správanie" ukončil svoje rozprávanie Liam.

„To je dobré. Daj si to doporiadku s Dan a všetko bude zase tak ako má byť" usmiala som sa na neho.

„Ako vieš, že mám problémy s Dan?" opýtal sa ma.

„Prečo iné by si na mňa vybehol? Proste som to vedela, ale hovorme tomu šiesty zmysel ak chceš" žmurkla som na neho.

„Si výnimočné dievča Lola" postavil sa a odišiel. Super, zase som ostala sama. Mohla som teda ďalej pokračovať v opíjaní sa. Čo to vlastne píjem? Zamyslela som sa nad tým a pozrela na fľašku. Úžasne, vodka, zase ma bude ráno bolieť hlava. Stiahla som skoro pol fľašky, už dávno som mala dosť ale nemohla som si pomôcť. Rozmýšľala som nad Codym, neskutočne mi chýbal a teraz sa do toho pletie ešte aj Styles. Neviem čo som komu spravila, že ma tak trestá ale pomyslela som si, že toto je môj trest za to, aké problémy vyrábam sebe a hlavne rodičom. Postavila som sa z barovej stoličky ale veľmi mi to nevyšlo, skĺzla som do niečej náruče. Zdvihla som ťažkú hlavu a uvidela Harryho.

„Nemáš ty už náhodou dosť?" opýtal sa ma so smiechom.

„Mám a preto sa odtiaľto musím čo najrýchlejšie dostať. Musím si ľahnúť, vyspať sa z toho" motal sa mi jazyk, dúfala som že mi rozumel aspoň niečo.

„Ach ty, poď odnesiem ťa hore" zobral ma na ruky a vyniesol hore schodmi. Pritúlila som sa k nemu a pomaly zaspávala „Tak a teraz kam?" ozval sa jeho prenikavý hlas blízko môjho ucha.

„Hneď oproti Cherinej izbe" zamrmlala som mu do košele.

„Myslíš si, že viem kde má izbu?" zasmial sa.

„Myslím si to" prikývla som.

„Myslíš si správne" zamrmlal a vybral sa smerom k mojej izbe. Otvoril dvere tak aby ma nebuchol. Neviem ako sa mu podarilo držať ma a zároveň otvoriť dvere ale podarilo sa mu to. Vošli sme do izby a Harry ma položil na posteľ „Môžem zapnúť rádio?" opýtal sa ma a zatvoril dvere.

„Nie" oprela som sa o lakte.

„Prečo?" opýtal sa prekvapene.

„Neviem" zvalila som sa späť a schúlila do kĺbka.

„Tak ja ho teda zapnem" zasmial sa a zapol rádio. Posledné čo mi v tejto chvíli chýbalo, bolo počuť z rádia o Codym. Hovorili, že je práve v Dubline na pódiu a že nie je nejako extra šťastný. Práve pustili živé vysielanie priamo z Dublina. Započula som Codyho venovanie.

„Túto pesničku chcem venovať dievčaťu, ktorému patrí moje srdce, nech sa s ňou práve teraz už deje čokoľvek. Slniečko, ak toto teraz počúvaš spomeň si na ten deň, na tú chvíľu keď som ti toto spieval" začal spievať Angel. Pamätám si na ten deň ked mi ju spieval. Sedeli sme na pláži za naším domom a Cody mi vyznával lásku. Povedal mi, že ma nikdy neopustí a že táto pesnička mu vždy bude pripomínať mňa lebo ja som jeho anjel. Na ten pocit, ktorý to vo mne vyvolalo nezabudnem nikdy. Bola som šťastná, že ho mám vtedy pri sebe. Rozplakala som sa.

„Lola? Ty plačeš? Čo sa stalo?" pribehol ku mne vystrašený Harry a objal ma.

„Nič sa nestalo, všetko je v poriadku" odťahovala som sa od neho.

„Keby bolo všetko v poriadku neplakala by si" protirečil mi a priťahoval si ma k sebe.

„Harry som opitá, všetko je v poriadku" konečne som sa mu vytrhla z náručia a postavila sa z postele.