Surprise (Harry Styles & Niall Horan - SK)

66. kapitola

Posledné dni zbehli tak rýchlo. Všetci sme si žili šťastnými životmi. Perrie už bola pomaly na konci 9. mesiaca a každú chvíľu mala porodiť. El s Louisom si užívali čas strávení spoločne ako rodina. El si strašne priala dieťatko ale nedarilo sa im. Chodili po všetkych možných doktoroch a vyšetreniach ale nikto nenašiel čo i len najmenší problém. Museli si len počkať kedy príde ta správna chvíľa. Liam s Dan si kúpili malý domček, v ktorom teraz bývali a vychovávali malého Samuela, ktorý už podrástol. Nechceli bývať ďaleko od seba tak si všetci kúpili vily blízko pri tej spoločnej, v ktorej teraz žil len Niall. Ja som s ním nemohla žiť. Mala som domček na opačnej strane Londýna a nedokázala som sa ho zbaviť. V tom dome ma držalo veľa spomienok. Spomienky na babku, na každé prázdniny, ktoré som tu prežila, dokonca aj na to leto kedy som spoznala chalanov a dala sa dokopy s Harrym. Nechcela som prísť o ten dom. Niall to chápal ale trápilo ho, že s ním nechcem žiť pod jednou strechou. Chcela som aby sa on nasťahoval ku mne ale to odmietol, vraj nebude od chalanov tak ďaleko. Mierne sme sa pre to aj pochytili ale vyžehlil si to večer v posteli, ako vždy keď niečo spravil on alebo keď som niečo spravila ja.

Dňom čo dňom sme sa dozvedali všeliaké prekvapivé správy. Ben s Harrym sa chceli brať, El plánovala umelé oplodnenie, chalani začali znova koncertovať a už mali naplánované aj ďalšie turné, darovali 1 000 000 libier na charitu a za to sme boli na nich všetci pyšní. Ďalšie prekvapenie nás čakalo presne dva týždne pred Vianocami. A keby bolo len jedno, nič by sa nestalo, no ono ich bolo hneď dva. Ten deň sa mi vryl do pamäti a len tak ľahko ho odtiaľ nikto nevyženie.

„Lola? Rýchlo vstávaj ideme do nemocnice, Perrie rodí" hučal mi do telefonu Niall.

„Hneď som tam" rýchlo som mu zložila. Vyskočila som z postele, vlasy si dala do drdolu, obliekla si leginy, nejaké tričko a na to prvú mikinu, ktorá mi prišla pod ruku. Schytila som oba mobili do ruky a letela dole schodmi. Tam som ešte schmatla kľúče od domu a od auta. Zabuchla som dvere a zamkla ich. Nasadla som do auta a naštartovala. Hnala som sa ulicami Londýna ako ešte nikdy. Dvakrát som skoro nabúrala ale nikomu sa, našťastie, nič nestalo. Do desiatich minút som bola v nemocnici a bežala hore schodmi na pôrodnícke oddelenie. Celá udychčaná som tam dobehla a zbadala všetkých, dokonca ja Zayna ako stepujú pred dverami a čakajú čo sa bude diať. Z posledných síl som k ním dobehla a vydýchla si.

„Ako je na tom?" opýtala som sa Liama.

„Teraz ju doviezli, ešte sme ju nevideli" usmial sa na mňa.

„Prečo nie je pri nej?" zašepkala som a zvnútra sa ozval krik. Hodila som rýchli pohľad na Zayna, zbledol ako stena a hľadel na dvere „Mal by byť s ňou" pozerala som na neho.

„Aj chcel ale ona nechcela aby ju videl v takom stave" chytil ma Niall za ruku.

„V akom stave?" opýtala som sa hlasnejšie ako som mala v pláne.

„V stave, že rodí. Bude špinavá, spotená, neatraktívna a bla bla bla" zapojil sa do debaty Zayn a prevrátil očami.

„V tom ju chápem ale aj tak nechápem prečo ťa tam nechce, keby som rodila ja, chcela by som aby bol Niall pri mne" usmiala som sa do neznáma.

„Budem tam s tebou, princezná" zašepkal mi do ucha Niall a až v tom mi došlo, že som to povedala nahlas.

„Fakt som to povedala nahlas?" začervenala som sa.

„Povedala, ale ja som rád, apsoň viem čo budem musieť robiť keď na mieste Pezz budeš ty" zaškeril sa.

„No uvidíme, ďaleká budúcnosť" zasmiala som sa.