Surprise (Harry Styles & Niall Horan - SK)

56. kapitola

„Nechceš z tej izby vyliezť?" klopal mi na dvere Ben.

„Nie" odpovedala som mu protivne.

„Nemôžeš tam byť celé dni zavretá" zahlásil zúfalo.

„Chceš to vidieť?" opýtala som sa so zdvihnutým obočím aj keď ma vidieť nemohol.

„Kam som sa to dostal?" zamrmlal si sám pre seba a odkráčal od mojích dverí.

Sedím v tejto izbe zavretá už tretí deň a nejako sa nechystám odtiaľto výjsť. Bojím sa, že ich znova stretnem. Ben sa naozaj snaží dostať ma von ale nejde mu to. Ešte dva dni a výjdem odtiaľto aj sama, keďže budem musieť znova k Modestu. Dúfam, že sa ten debil rozhodol správne lebo ak nie oľutuje to. Nie len, že mrhá mojím drahocenným časom ale ešte aj má v hrsti chalanov. Prečo som sa ja dala na túto dráhu? Skryla som si hlavu do dlaní a utápala sa v podobných myšlienkach.

Nakoniec som sa aj tak postavila z postele a namierila si to rovno do kúpeľne. Nesprchovala som sa od kedy som prišla domov, potrebovala som sa umyť. Zobrala som si teda uterák a vošla do sprchy. Osprchovaná som bola hneď, nepotrebovala som sa tam čľapkať. Fakt som na to nemala náladu. Umyla som si ešte vlasy a vyšla z kúpeľne. Natrela som sa telovým mliekom a sadla si pred zrkadlo. Zahľadela som sa na seba a rozmýšľala čo budem robiť. Oba mobili som mala položené na stole, keď mi jeden z nich začal zvoniť. Ako inak bol to služobný. Otrávene som sa pozrela kto volá. Utajené číslo, zvraštila som obočie a zdvihla.

„Prosím?" ozvala som sa otrávene.

„Lola?" no do riti!

„Niall?" zatiahla som.

„Chalani a ja by sme ťa chceli vidieť a porozprávať sa" počula som jeho úsmev aj cez telefón.

„Noooo...vieš...jaaa...mám veľa práce" dopovedala som nepresvedčivo a capla si po čele.

„Neklam mi, nevieš klamať" zasmial sa.

„Neklamem ti, vážne mám veľa práce" snažila som sa znova.

„Ak nás nechceš vidieť tak mi to pochopíme" zatiahol smutne a potiahol nosom.

„Tak fááájn kedy mám prísť? A kam?" vychrlila som zo seba nakoniec.

„Čo tak hneď teraz a do spoločnej vily?" navrhol.

„Budem tam" zložila som. Že som sa ja idiot na toto dala. Postavila som sa od stola a otvorila skriňu. Zahľadela som sa do nej. Nakoniec som z nej vytiahla potrhané svetlé rifle, tričko z dlhým rukávom a sivé botasky. Natiahla som to na seba a vysušila si vlasy. Nechala som si ich prirodzené ako vždy. Do vrecka som si dala mobil a zobrala si kľúče od domu a od auta. Otvorila som dvere na izbe a potichu zišla dole schodmi. Snažila som sa byť čo najtichšie aby ma Ben nepočul ale nepodarilo sa mi to.

„Kam ideš?" ozval sa za mnou.

„Previesť sa" zaštrngotala som mu kľúčmi pred nosom.

„Koľko krát ti mám ešte povedať, že nevieš klamať?" zasmial sa.

„Čo s tým všetci máte?" pozrela som na neho neveriacky.

„Kto všetci?" oj troška som sa preriekla.

„Ale nikto, odchádzam a nepýtaj sa kam" zdvihla som výstražne prst a otočila sa.

„Za chalanmi?" zamrzla som na mieste.

„Ako to vieš?" otočila som sa späť k nemu.

„Nezabúdaj, poznám ťa ako svoje vlastné boty. Inak večer nebudem doma, mám rande" usmial sa a odkráčal do kuchyne.