Surprise (Harry Styles & Niall Horan - SK)

61. kapitola

Ráno, hneď ako som sa zobudila, som sa začala baliť. Nemali sme ísť na dlho len na pár dní. Vybrala som si zo skrine len nejaké tričká, topy, nohavice a niečo na spanie. Všetko som to hodila do jednej väčšej tašky. Tašku som si uložila k posteli a s uterákom v ruke sa vybrala do kúpeľne. Pustila som prúd teplej vody a vošla pod neho. Užívala som si to ako ešte nikdy. Vždy som milovala ten pocit keď mi voda stekala po celom tele, cez všetky záhyby, nedokážem to vysvetliť ale upokojovalo ma to. Po pravde som bola nervózna z toho výletu. Nechcelo sa mi tam a hlavne nie po tom čo sa tam stalo naposledy. Nakoniec som aj tak vyšla z upokojujúceho zovretia sprchy a obliekla sa. Obliekla som si len tmavozelené legíny a dlhší čierny sveter s dlhými rukávmi keďže dnes nebolo extra teplo. To premenlivé počasie, napadlo ma ako som sa obliekala. Na nohy som si ešte obula biele converse a bola som hotová. Pozrela som sa na hodinky a zistila som, že do Niallovho príchodu mi ostávu už len nejakých desať minút. Tak som sa ani len nepokúšala si spraviť niečo na raňajky.

Ben nebol celú noc doma a nevedela som kedy sa vráti tak som mu mala v pláne napísať lístoček, že som odišla do Mullingaru. Nestihla som to však pretože mi prišla sms...od neho: Nečakaj ma najbližších pár dni. Ben xx. Hneď som mu odpísala: Máš kľúče? -_-

A obratom mi prišla ďalšia sms-ka od neho: Máš jasné :P

Vymenili sme si ešte pár sms-iek a to bolo všetko. Dom zase ostane bez všetkých, vzdychla som si v duchu. Počas našej sms-kovej konverzácie mi na dvere zaklopal Niall. Zobrala som tašku zavesila si ju na plece a vyšla z domu. Niall stál znova opretý o auto a čakal kedy sa dovalím. Zamkla som dom a kľúče si vopchala do tašky. Dráždiacím pomalým krokom som kráčala k Niallovi.

„Bože, to mi robíš naschvál?" chytil ma za ruku a pritiahol si ma k sebe.

„Neviem o čom hovoríš" zachichotala som sa mu do hrude.

„Ale vieš" chytil mi tvár do rúk a nežne ma pobozkal. Zacítila som chuť čokolády na jeho perách.

„Zase si vyžieral svoje zásoby?" podpichla som do neho.

„Ako to vieš?" začudoval sa.

„Ja viem všetko, honey" vyplazila som mu jazyk a vymámila sa z jeho zovretia. Nechala som Nialla nech mi otvorí a podrží dvere. Nastúpila som a tašku hodila na zadné sedadlá. Zapínala som si bezpečnostný pás kým sa Niall vedľa mňa usádzal a popri tom si čosi mrmlal.

„Čo si to mrmleš?" zasmiala som sa.

„Že ťa milujem" sladko sa usmial.

„Awwww" zatiahla som a natiahal sa po ňom, na ústa som mu vlepila jednú veľkú pusu a potom som ho zo smiechom pustila „A teraz pravdu"

„Ale niektorý z chalanov sa mi tu s tým hral a teraz som ďaleko od volantu" zasmial sa.

„Kto to len mohol byť?" pozrela som na neho.

„Najskôr Liam alebo Harry" usmial sa a konečne si to nastavil tak ako mu bolo dobré.

„Môžeme vyraziť?" usmiala som sa. Odpoveďou mi bolo naštartovanie auta a následne pohnutie z miesta.

V tichosti sme sa viezli do Mullingaru. My dvaja sme si krásne rozumeli aj bez slov. Stačila nám prítomnosť toho druhého. Nechápem ako som dokázala vtedy od neho odísť a nechápem ako som sa mohla báť, že to nezvládneme. Veľa ľudí nevie, že sme spolu ale dozvedia sa to. Snáď už čoskoro.

Otočila som hlavu k Niallovi a usmiala som sa.

„Čo láska?" pohladkal ma po kolene.

„Ale nič, len sa na teba pozerám a práve ma napadlo, že som sa ťa ani nespýtala načo vlastne ideš do Mullingaru" chytila som jeho ruku do svojej a položila mu ju naspäť na volant.

„Idem strážiť Thea" na jeho tvári sa zjavil neidentifikovateľný úsmev.

„Thea?" pozrela som na neho a zdvihla obočie.

„Synovec, Gregov syn" úsmev mi klesol.

„Greg má syna?" neviem či som sa viac bála Grega alebo toho, že ideme strážť jeho syna.

„Hej, má tri roky a volá sa Theo. Je to taký malý anjelik, pomaly sa učí chodiť a hovoriť" hľadel stále pred seba.

„Niall?" ozvala som sa so strachom v hlase.

„Čo sa stalo?" pozrel na mňa vystrašene.

„Bojím sa" pozrela som pred seba a snažila sa normálne dýchať.

„Čoho?" pozrel na mňa nechápavo.

„Grega, Denise, tvojej mamky a dokonca aj toho prečo tam ideme" pozrela som na neho a zahryzla si do pery.

„Princezná, pozri sa na mňa" hlavu som otočila k nemu a pozorne ho počúvala „Grega sa báť nemusíš a ani Denise, ani mojej mamky a už vôbec nie toho prečo tam ideme. Nikto od nich nevie čo sa stalo, nevedia, že si ma opustila, a že preto som bol taký zničený" hovoril to úprimne ale veľmi mi nepomohol.

„Čo si im povedal?" vyzvedala som.

„Snažil som sa im vyhýbať a ak aj náhodou prišlo na otázku čo sa so mnou deje zaklamal som im, že som len unavený z toho koncertovania" usmial sa smutne.

„Prepáč mi, prepáč mi za všetko čo som ti spôsobila" pozrela som si na kolená.

„Ty si nič nespravila a nemyslíme už na to čo bolo ale na to čo nás ešte čaká" usmial sa o niečo veselšie.

„Ľúbim ťa Niall" pritúlila som sa k nemu.

„Aj ja ťa ľúbim, princezná" dal mi pusu do vlasov a ďalej sa venoval šoférovaniu.

Do hodiny sme už boli v Mullingare. S Niallom sme sa najprv zastavili v obchode kde si nakúpil potrebné veci, čiže sladkosti, a ďalej sme pokračovali. Minuli sme dom jeho rodičov a ďalej pokračovali v ceste. Hneď mi došlo, že strážiť malého Thea budeme u Grega. Pomaly ale isto sme sa začali približovať k domu kde bývali a mne sa začínalo triasť celé telo. Nedokázala som ovládať to čo mnou v tej chvíli lomcovalo. Niall zastavil pred akýmsi domom a vypol motor. Zhlboka som sa nadýchla a vystúpila z auta. Zo zadného sedadla som si ešte zobrala svoju tašku a prevesila si ju cez plece.  Niall sa postavil ku mne a chytil ma za ruku.

„Ideme" povzbudzujúco sa na mňa usmial a spoločne sme vykročili k dverám domu. Niall jemne zaklopal na dvere a spolu sme čakali kedy nám kto otvorí. Vo dverách sa zjavila Denise.

„Ahojte" usmiala sa na nás a pustila nás do vnútra.

„Ahoj" ozvali sme sa s Niallom naraz a potom sme sa rozosmiali.

„Booože, vy ste už aký zohratý pár" zasmiala sa a tým privolala Grega s malým na rukách.

„Ahojte" zajasal keď nás zbadal.

„Ahoj" pozdravili sme sa, teraz už každý v inú sekundu.

„Som rád, že nám postrážite Thea. Konečne si môžeme vynahradiť všetok zameškaný čas" privinul si Denise ku sebe a blažene sa usmieval.

„Máš jasné braček, že ti toho malého nezbedníka postražíme" vykročil Niall k Theovi a zobral si ho na ruky.

„No, tak mi už pôjdeme. Prajeme vám veľa šťastia a čo najmenej prebdených nocí" zasmiala sa ešte Denise a spoločne s Gregom odišli. S Niallom sme sa na seba pozreli a usmiali sa.

„Tak, čo budem robiť drobec?" ozvala som sa k malému Theovi. Ten sa pozrel raz na mňa a raz na Nialla, spojil pery do pevnej čiary a vidal zo seba neidentifikovateľný zvuk.

„Myslím, že rozprávanie mu zatiaľ veľmi nejde" zasmiali sme sa s Niallom.

„Mali by sme ho uložiť, predsa len je to ešte dieťa" pozrel na mňa Niall a chytil ma za ruku. Ťahal ma do detskej izby, ktorá bola celá ladená do modra. Mal tam svoju vlastnú postieľku, prebaľovací kút, vaničku a nejaké tie hračky.

„Má to tu pekné" usmiala som sa.

„Krajšie ako Denise s Gregom" zasmial sa Niall „Tak poď maličký, teraz by si mal spinkať" položil ho Niall do postieľky a začal mu spievať jednu z ich piesni. Kým Niall dospieval Theo už dávno odfukoval a ja som sa nestačila diviť ako mu to s deťmi ide.