Surprise (Harry Styles & Niall Horan - SK)

13. kapitola

LOLA

Vybehla som z vily a zabuchla za sebou dvere. Utekala som ako o život, ani neviem prečo ale mala som pocit, že musím od Harryho utiecť čo najďalej a už nikdy sa k nemu nevrátiť. Nemôžem sa s ním stretnúť. Snáď bude mať Niall dosť rozumu na to, aby mu to číslo za žiadnu cenu nedával. Nechcem už viac Harryho stretnúť. Niečo ma k nemu priťahuje ale to isté čo ma k nemu priťahuje ma od neho aj odpudzje. Má v sebe niečo čo za žiadnu cenu nechcem spoznať. Nie som dievča pre neho, nie som dievča na jednú noc. Nikdy som nebola a ani nechcem byť. Nie žeby som sex nemala rada, len mám určité morálne zásady, ktoré si chcem aj ponechať.

Ani neviem ako, no odrazu som sa ocitla pred domom. Otvorila som dvere a vošla dnu. Babka nebola doma. Prezliekla som sa do niečoho pohodlnejšieho ako boli rifle a sadla si pred telku. V tej, bohužiaľ, nedávali nič normále. Akurát však išla reklama na akési fitness centrum tu niekde blízko pri babkinom dome. Pri tej reklame som si spomenula na Codyho a na to, že v Miami sme spolu chodili pravidelne cvičiť „Mala by som zasa začať cvičiť" povedala som si nahlas a hneď sa aj rozhodla, že si pôjdem zacvičiť. Vypla som televízor a vybehla hore schodmi. Zobrala som si tašku cez plece a zbalila si do nej leginy a tielko. Obliekla som sa a vyrazila. Fitness centrum nebolo ďaleko tak som sa doň vybrala pešo. Asi o desať minút som už stála pred fitness centrom, z ktorého práve vychádzal Liam. Ja sa tých chalanov snáď nikdy nezbavím, pomyslela som si.

„Ahoj Liam" pozdravila som ho.

„Ahoj Lola" objal ma „Čo tu robíš?" opýtal sa.

„Čo myslíš, že tu robím? Idem si zacvičiť. Odchádzaš?" spýtala som sa s pohľadom upretým na jeho tašku v ruke.

„Nie, idem si len kúpiť vodu a vrátim sa späť. Nejdeš so mnou?" trepať sa s ním do obchodu sa mi vážne nechcelo.

„Nie, ostanem tu a prezlečiem sa" usmiala som sa.

„Tak dobre. Vidíme sa o chvíľu" zaškeril sa a odišiel. Super, pomyslela som si. Prečo musím mať práve ja také šťastie?

Vyšla som hore schodmi a zaplatila si vstup. Veci som si odniesla do šatne a prezliekla sa. Zobrala som si vodu a vyšla zo šatne. V šatni som strávili asi okolo polhodiny. Poobzerala som sa dookola keď ma zozadu niekto chytil okolo pásu.

„Som späť" zašvitoril mi Liam do ucha.

„Welcome" zasmiala som sa a otočila sa k nemu.

„Tak čo? Už si sa rozcvičila?" opýtal sa milo.

„Nie, ešte som len vošla" zasmiala som sa.

„Tak poď pomôžem ti s tým" a už ma ťahal niekam pred zrkadlá.

„Nemusíš ja to zvládnem aj sama" vyplazila som mu jazyk.

„Vieš, že to robíš často?" pozrel sa na mňa.

„Čo myslíš?" nechápala som ho.

„To s tým jazykom" zadíval sa mi na pery.

„Je to môj zlozvyk" odvrátila som hlavu a on sa mi konečne pozrel do očí.

„Nevadí, je to zlaté. Nestoj tu a cvič" popohnal ma. Rozcvičovali sme sa asi hodinu. Teda lepšie povedané ja som sa rozcvičovala a on ma buzeroval.

„Dosť Liam, ja nie som stroj" zafňukala som.

„Nebuď ženská" zasmial sa.

„Ja som ženská" zatiahla som a rozosmiali sme sa.

„Dobre, tak poď, teraz už ideme cvičiť" usmial sa.

„No, tak to určite, tvoje cvičenie bude zase o buzerovaní mňa a ty nebudeš robiť nič. Tak to v žiadnom prípade" zatvárila som sa urazene.

„Tak dobre zacvičím si už aj ja. Poď ideme na bežiaci pás. Čo ty na to?" pozrel na mňa.

„Mám na výber?" zaškerila som sa a hneď ma ťahal ako handru k bežiacemu pásu. Niečo mi tam ponastavoval a odstúpil sa.

„Nech sa páči" zaškeril sa a nastavil si svoj stroj.

„Si si istý, že to má byť tak?" pozrela som na displej bežiacého pása. Boli tam príliš veľké čísla.

„Som si úplne istý" ubezpečil ma a začali sme behať. Myslela som, že na tom bežiacom páse zomriem.

„Liaaam, to čo si mi tu nastavil?" už som fakt nevládala.

„Čo by som ti nastavil? Tak ako to mám ja" zasmial sa.

„Asi si si nevšimol, že ja nie som ty a nevydržím toho až tak veľa" fňukala som.

„Lola, to nemyslíš vážne, že nič nezvládneš" smial sa.

„Nesmej sa mi lebo to oľutuješ" pozrela som na neho výhražne.

„Áno? A ako to oľutujem?" pozrel na mňa spýtavým pohľadom.

„Veď ty ešte uvidíš" odvrátila som od neho hlavu a ďalej si behala svoj beh smrti. Keď sme konečne dobehali sadala som si na zem a odmietla sa postaviť.

„Lola vstávaj" pokrútila som hlavou „Lola" pozeral na mňa Liam a ja som ďalej krútila hlavou „Dobre, ako chceš, ale poď aspoň tam, idem zdvíhať činky" pozrel na mňa prosebne, postavila som sa a sadla si k nemu na zem. Zobral si činky a zdvíhal ich. Napínali sa mu svaly, bolo to fakt sexy. Pozerala som na neho ako na zjavenie „Čo tak pozeráš?" zasmial sa.

„Nič, len ma fascinuje ako to zdvíhaš a ako ti pracujú svaly" zahľadela som sa na neho.

„Ešte si nevidela chalana cvičiť?" usmieval sa.

„Ale videla, len to už bolo dávno čo som takto pozorovala Co.." zasekla som sa v strede vety.

„Koho?" opýtal sa so záujmom.

„Nikoho" usmiala som sa „Cvič ďalej a nekecaj" zasmiala som sa a rozmýšľala nad Codym. Ani neviem ako dlho som tam sedela a pozorovala Liama keď sa zrazu ozval.

„Tak poď ideme" zasmial sa a už ma zdvíhal zo zeme.

„Kam?" pozrela som na neho nechápavo.

„Domov. Kam by si chcela ísť?" zasmial sa. Dohodli sme sa že o 15 minút sa stretneme von pred vchodom. Každý sme potom vošli do vlastnej šatne.

„Lola? Môžem ťa pozvať na večeru?" opýtal sa ma Liam keď sme sa stretli.

„Hm, tak hladná som ale musím sa ísť domov ešte osprchovať a prezliecť" usmiala som sa.

„To znamená áno?" pozrel na mňa s nádejou.

„Jasné, že áno" žmurkla som na neho.

„Objednal som taxík chceš sa zviesť?" usmial sa.

„Rada" pozerala som na neho.

„Prídem o teba o pol siedmej. Môže byť?" pozrela som na hodinky, bolo päť hodín.

„Dobre budem ťa čakať" prišiel taxík a my sme nasadli. Najprv som sa odviezla domov ja a až potom Liam. Vyvíja sa to veľmi zaujímavo, pomyslela som si. Priťahuje ma Harry, stále ľúbim Codyho ale idem na večeru s Liamom. Čo som to za človeka?