Surprise (Harry Styles & Niall Horan - SK)

19. kapitola

Po mesiaci som sa jednoducho prebrala, bez akejkoľvek väčšej námahy. Otvorila som oči a poobzerala sa vyplašene okolo seba. Do izby okamžite vtrhli sestričky s doktorom.

„Dobrý deň slečna Andrew. Viete kde sa momentálne nachádzate?" opýtal sa ma celkom sympatický mladý doktor.

„Tak podľa toho čo vidím tipujem, že v nemocnici?" pozrela som na neho zmätene.

„Presne tak, ste v nemocnici. Viete čo sa stalo?" vypytoval sa ma ďalej.

„Vyzerám na to aby som to vedela?" pozrela som na neho mierne nahnevane.

„Viete kto ste?" odpovedal mi otázkou a všetko si zapisoval.

„Volám sa Lola Andrew a ..." nevedela som si spomenúť čo ďalej.

„A?" pozeral na mňa doktor pohľadom plným očakávania.

„A ďalej neviem" pozrela som na neho vystrašene.

„Nebojte sa, prebrali ste sa po mesiaci čo ste boli v kóme. Už sme pomaličky prestávali veriť. Vy si určite spomeniete" usmial sa na mňa.

„Po mesiaci?" pozrela som na neho šokovane.

„Áno, po mesiaci. Boli ste veľmi silná" usmial sa „Môžem k vám niekoho pustiť?" opýtal sa.

„Koho?" pozrela som na neho.

„Uvidíte. Potrebujeme zistiť či si ich pamätáte. V poriadku?" pozeral na mňa s úsmevom.

„Samozrejme" odpovedala som mu a on otvoril dvere. Dnu vošli dvaja ľudia, muž a žena. Vedela som, že ich odniekiaľ poznám, ale ako veľmi som sa snažila nevedela som si ich nikde zaradiť.

„Viem, že vás oboch poznám. Cítim to, ale nedokážem si vás nikam zaradiť. Prepáčte" pozerala som na nich smutne.

„To nevadí. Ty si spomenieš" prišla ku mne tá pani a objala ma, nespomenula som si. Odtiahla som sa.

„Nepamätáte si?" pozrel na mňa doktor smutne.

„Nepamätám. Kto ste?" pozrela som na nich a v ich očiach sa objavili slzy. Sklamala som ich, oboch.

„To sú tvoji rodičia" predstavil mi ich doktor. Pozerala som prekvapene na nich, obaja plakali. Bolelo ma vidieť ich plakať. Otočila som hlavu na bok a zavrela oči aby som sa nerozplakala aj ja.

„Lola? Pozri sa na nás" prosila ma mama.

„Choďte preč. Obaja" vedela som že ich to ranilo, ale chcela som sa porozprávať s doktorom.

„Poďte ideme" zahlásil doktor.

„Nie, s vami sa chcem rozprávať" pozrela som na doktora a znova otočila hlavu na bok aby som ich čo najmenej videla.

„Dobre, tak ja teda ostanem a vy by ste mali naozaj odísť" otvoril dvere a moji rodičia vyšli von „Čo potrebujete slečna Andrew?" pozrel na mňa smutne doktor.

„Nechcem aby ste sem púšťali mojich rodičov" pozrela som na neho rozhodne.

„Lola, to im nemôžem urobiť" pozrel na mňa zhrozene.

„Ale ja ich nechcem vidieť. Nedokážem sa na nich pozerať ako plačú lebo môj mozog je vypnutý a nič si nepamätá" bola som hysterická.

„Vy si spomeniete, ale nesmiete ich od seba držať príliš ďaleko inak sa môže stať, že si nespomeniete vôbec" snažil sa ma upokojiť.

„Prečo neostali v Miami?" počkať, odkiaľ viem kde žijem keď si ledva pamätám kto sú moji rodičia?

„Napredujete veľmi rýchlo. Už si pamätáte odkiaľ ste" usmial sa.

„Ale ako si to pamätám?" pozrela som na neho.

„Ľudský mozog je nevyspytateľný" žmurkol na mňa.

„Som unavená" pozrela som na neho a zívla.

„Už pôjdem len ešte jedna otázka. Nič vás nebolí? Môžete sa hýbať?" kontroloval ma.

„To sú dve otázky, ale trochu ma boli kľúčna kosť a hýbať sa môžem" zasmiala som sa „A môžem sa ešte opýtať jednu otázku ja?" pozrela som na neho.

„Ale iba jednu, počúvam" usmial sa.

„Ten chlapec, čo tu za mnou stále chodil a hovoril niečo o tom, že ma nechce stratiť, bol kto?" usmiala som sa pri predstave na toho chlapca.

„Vy si pamätáte čo vám hovoril nejaký chlapec, ktorý za vami chodil ale nepamätáte si svojich vlastných rodičov? Tak takúto pacientku som ešte nemal" rozosmial sa doktor. Neviem čo na tom bolo smiešne.

„Ha ha ha veľmi smiešne a odpoveď?" zatvárila som sa urazene.

„Je to pán Styles. Máme ho informovať o vašom zdravotnom" usmial sa na mňa.

„Takže to nie je môj brat?" uistila som sa.

„Brat určite nie. Vyspite sa" žmurkol na mňa a odišiel. Tak super zase sama a ešte k tomu mám aj spať. Ako nie žeby som nebola unavená, ale veď len teraz som sa prebrala. Ešte asi desať minút som polemizovala nad tým aké je všetko nespravodlivé a potom som zaspala.