Surprise (Harry Styles & Niall Horan - SK)

69. kapitola

Tak ako som si sľúbila Niall som už nikdy neopustila. Pomáhal mi najviac ako sa dalo. Neviem čoho som sa vlastne bála, Niall bude ten najlepší otec na zemi. Zo začiatku som s nimi chodila po koncertoch ale ako čas ubiehal cítila som sa čoraz horšie a nemohla som tak dlho cestovať. Tak som ostávala doma. Čo bolo celkom aj plus, mamka s ockom a s Taylorom chodili ku mne vždy keď mohli. Taylor tu bol celé dva mesiace cez letné prázdniny a pomáhal mi najviac ako sa dalo. El bola pri mne nonstop a spolu sme chodili za Pezz a malou Kim. Dan sa chcela vrátiť naspäť k tancu a tak kým ona nacvičovala nové choreografie ja som sa starala o Samuela. Čo bola asi najlepšia predpríprava na moje malé. Samuel bol živé dieťa. Všetko čo bolo príliš nízko a rozbitné som musela odpratať lebo by to nemalo dlhu trvácnosť. Behal hore-dole po dome a nechcel sa zastaviť. Upokojil sa iba vtedy keď spal alebo jedol, aj to pri jedení si nie som celkom istá. Naposledy keď u mňa obedoval som musela premaľovať celú kuchyňu pretože namiesto toho aby si dal polievku do úst vylial ju na stenu. Niall o tom doteraz nevie a ani nikdy nebude, zabil by ma, že som sa opovážila štverať na rebrík a maľovať.

Pohlavie môjho anjelika som nevedela, nechcela som to vedieť. Za to Niall ho vedel a bol celý nadšený. Pomaličky zariaďoval detskú izbu, do ktorej som ja nemohla ani len v kročiť lebo hneď by som vedela či to bude dievčatko alebo chlapček. Mne bolo úprimne jedno akého pohlavia bude môj potomok, hlavne nech je zdravý a šťastný. Nič viac som si pre neho nepriala. Lásky bude mať až nad hlavu.

V robote mi to celkom išlo. Mala som prípad za prípadom a aj tehotná som mohla obhajovať svojich klientov. Práve ma čakal posledný prípad. Bol dosť otrasný a slečnu som zobrala bez toho aby mi niečo platila. Našla som ju na ulici celú ubolénu a zmlátenú. Ja som bola tá, ktorá jej privolala pomoc a sľúbila, že toho bastarda dostanem za mreže a o pár mesiacov som mala splniť svoj sľub. Chlapíka som obvinila a už čakáme len na súd. Sudca je môj „známy" takže by to nemal byť problém. Bude sa ma chcieť čím skôr zbaviť takže mi vyhovie. Aspoň v to teda dúfam.

Dnes som nemala nič na práci. Dan bola doma tak som Samuela strážiť nemusela. El išla do doktora a Pezz zarezávala v štúdiu aj s Kim. Neviem síce na čo ju tam ťahala ale chcela ju mať pri sebe. Nudila som sa doma a vonku sa mi ísť nechcelo. Bolo chladno a musela by som sa poriadne naobliekať a už aj bez toho si prídem ako snehuliak. Moje tehotenstvo prebiehalo v úplnom poriadku a preto som si mohla dovoliť sa poflakovať po byte. Nemusela som ležať s vyloženými nohami ale dnes sa mi chcelo mať práve vyložené nohy. Zobrala som si oba mobili aby som ich mala po ruke a zapla si telku. Nič v nej nešlo. Prepínala som kanaly len tak jeden za druhým keď mi zazvonil pri dverách zvonček. Prevrátila som oči a z veľkou námahou sa postavila z pohovky. Pomalým krokom som došla až k dverám. Otvorila som ich, na ich prahu stála vysmiatá El.

„Ahoj" usmiala som sa na ňu a pustila ju dnu.

„Mám super novinku" škerila sa.

„No hovor" vykročila som naspäť k pohovke a pomaly sa na ňu posadila.

„Sedíš?" ubezpečila sa.

„El, už nenapínaj a hovor" zasmiala som sa.

„Som v tom" usmiala sa potmehúdsky.

„V čom?" akosi mi nedopínalo.

„To dieťa ti netlačí len na mechúr ale aj na mozog" prevrátila oči.

„No dovoľ" odula som spodnú peru.

„Som tehotná" usmiala sa zmierlivo.

„Čože si?" vyvalila som oči.

„Tehotná, bude malý Tommo" smiala sa ako zmyslov zbavená.

„Bože El, blahoželám" silno som ju objala „Louis to už vie?"