Doboška

10. Kapitola

M A X I M

Vyučovanie sa skončilo, čo pre Maxima znamenalo, že o chvíľku do jeho kabinetu príde Liana a bude si odpykávať svoj trest po škole. Bol z toho mierne nervózny. Dnes ju zahliadol iba na chodbe, pretože s jej triedou nemal žiadnu hodinu. Krátke fialové šaty, ktoré jej ledva zakryli guľatý zadok, jej nesmierne pristali a on si v duchu asi miliónkrát vynadal, že si ju obzerá. Bolo to z jeho strany nevhodné a bol rozhodnutý, že to musí prestať.

Z notebooku mu hrala hudba, starší výber skladieb. Piesne jeho mladosti, ktoré mal aj teraz rád. Mnoho nesmrteľných hitov, ktoré za to stáli. Maxim nemal rád modernú hudbu, nič extra mu to nehovorilo. Za to niektoré staré hity pre neho znamenali nesmierne veľa.

Práve teraz mu hral Elán, ktorý sa kedysi na diskotékach ešte aj za jeho doby púšťal vo veľkom množstve. Piesne, ktoré boli staršie ako on. Ale tie nesmrteľné tóny a texty, ktoré sa mu ešte stále zarývali pod kožu, boli legendárnymi.

„Keď prišiel Van Gogh o ucho, bola to láska. Keď zastrelili Puškina, bola to láska. Stačí, keď zájdeš do kina, bude tam láska. Keď večer telku prepínaš, bude tam láska..." Spieval spoločne s kapelou, a pritom otvoril dvere Liane, ktorá práve zaklopala.

Okamžite sa na neho zadívala, akoby spadol z jahody.

„Spievam tak hrozne?" veselo nadhodil a vrátil sa k svojmu stolu.

„Nie, len tá pieseň je hrozná. A vy ste už naozaj starý. Veď tieto veci počúva môj otec," podotkla, mykla pritom plecami a išla pozdraviť Kamoša.

„Ďakujem," poznamenal ironicky a ďalej si pospevoval strofy piesne. „Keď hlas sa zlomí prvý raz. Keď sám v sebe sa nevyznáš. Keď náhle celkom strácaš reč a zostávaš, aj keď chceš ísť preč. Bude to láska..."

Liana sa posadila na prázdnu Elinu stoličku, poklopkala nechtami po jeho pracovnom stole, čím ho vyrušila zo spievania piesne. Nakoniec ju aj vypol, aby mali pokoj na jej trest.

„Môj otec má rád túto kapelu," prezradila mu Liana.

„Sú to nestarnúce hity," prikývol.

„Keď myslíte," mykla plecami a preložila si nohu cez nohu.

Maxima oblial pot a rýchlo odvrátil pohľad, aj keď samozrejme, že nič nevidel, keďže mala čierne pančuchy. V ušiach mu čudne dunelo a celkom zabudol, o čom bola reč. Potom si našťastie spomenul, sťažka preglgol. „A-a..., akú hudbu máš rada ty?" vykoktal zo seba, pričom si rukou prešiel po čele, aby si zotrel kropaje potu.

„Modernú," odvetila mu Liana a uškrnula sa na neho, „ale mám rada latino hudbu. Moja favoritka je momentálne Miranda Borja."

„Tak tú naozaj nepoznám."

„Že sa tomu nedivím," vykrivila Liana úsmev a potom dodala, „tak, čo bude môj trest dnes?"

„Pôvodne som chcel, aby si pomáhala v knižnici, ale keďže tam nebolo, čo robiť, keďže väčšina výpožičiek je on-line, tak sa môžeš presunúť k stolu Ely a robiť si domáce úlohy," oznámil jej.

„Myslela som si, že budete vynaliezavejší v mojich trestoch," prekvapene sa na neho zadívala, ale bez ďalších slov sa presunula k stolu jeho kolegyne. Z tašky si vybrala učebnice, zošit a pero.

Maxim to nekomentoval, sám vedel, že si to celé poriadne nepremyslel a žiaden trest jej ani nedal. Niežeby nevedel niečo vymyslieť, od klasických písomných testov, až po to, že by ju potrestal, keby jej dal umyť záchody, ale akosi si nemohol pomôcť a nechcel ju trestať takýmto spôsobom. Sám vedel, ako zle sa cítil, keď musel po škole robiť všetko možné, a pritom veľakrát ani neurobil nič zlé, len sa to s ním viezlo. Stačilo chvíľku vyrušovať na hodine starej Rovenskej a hneď bol po škole celý mesiac.