Doboška

14. Kapitola

M A X I M

„Videla som Kamoša, tato," referovala Naďuška ihneď svojmu otcovi, keď sa stretli pred školou na parkovisku, „stále iba niečo žral, ale je milý."

„To je paráda, zlatko," usmial sa na ňu Alan, vzal ju na ruky a obtrel si svoj nos o tej jej, ako pri eskimáckom bozku.

Naďuška sa zasmiala. „A stretla som Liu."

„Liu? Vážne?" vypytoval sa Alan a očkom zavadil o Maxima, ktorý sa pozeral všade inde len nie na neho.

„Áno, keď som sa krstnému stratila," vysvetľovala mu dcérka a zaväzovala pritom jeho šál.

„Keď si sa čo?" Alan sa zarazil a tento raz pozrel na svojho priateľa vážne a čakal na odpoveď.

„Nič sa nestalo, prisahám," odvetil okamžite Maxim a poškriabal sa na šiji, „len som mal ešte poslednú hodinu, zapol som jej notebook, nech sa hrá. Lenže musela ísť na záchod a po ceste späť netrafila. Liana ju našla na schodisku a doviedla ku mne. Vážne, netvár sa tak. Na hodinu som si ju ozaj vziať nemohol."

„Ale mohol, mal si ju usadiť do nejakej lavice a dať jej ceruzky," napomínal ho Alan a všetka farba z tváre sa mu rázom zmizla, „vieš, čo všetko mohla v kabinete vyviesť?"

Maxim sa sťažka nadýchol. „Mal si mi svoj geniálny plán stráženia predostrieť vopred a nie len mi ju doniesť, že ju potrebuješ nutne postrážiť."

„Zabudol som na termín u zubára, to sa stáva, no nie? Keby som sa priznal Emme, tak mi zase povie, že som nezodpovedný a mám si písať diár, čo určite robiť neplánujem," vravel mu Alan a potom usadil Naďušku do autosedačky. Potom sa mu mierne vrátila farba do tváre a ospravedlnil sa. „Prepáč, Max, len ma to vydesilo."

„V pohode," prikývol menovaný, „hodíš ma domov? Mám auto v servise, prišiel som autobusom."

„Poď k nám na chvíľku ešte, zahráme sa s legom," mrkol na neho Alan a z jeho pohľadu bolo jasné, že ho chce vypočúvať.

„Dobre," prikývol Maxim a dúfal, že sa odreaguje od toho, čo sa dialo cez víkend.

V nedeľu ráno, len čo sa zobudil a vytriezvel zo sobotňajšieho večera, uvedomil si, ako veľmi v kaši je. Spomínal si na Simonovo varovanie a bolo mu neskutočne na vracanie.

Takže sa večera večer rozhodol, že musí zaujať iba jeden postoj – čo najmenej prichádzať s Lianou Klazárovou do styku. Možno ho potom prejdú tie šialené myšlienky, ktoré pri nej mal. Tiež sa rozhodol, že si nutne musí nájsť nejakú ženu. Pretože nemôže v jednom kuse myslieť na svoju študentku.

Dnes sa mu celkom darilo. Cez prestávky skoro nevychádzal von a cez spoločnú hodinu sa snažil na ňu ani nehľadieť. Jediné stretnutie nakoniec vyvolala Naďuška, keď odišla z jeho kabinetu a Liana ju našla.

Maxim sa z toho celého cítil na dve veci. Nemohol si ju viac pripustiť k telu. Musel sa zbaviť myšlienok na ňu, aj na jej vôňu, na jej úsmev a peknú súmernú tvár s ružovými lícami. Potlačiť v sebe túžbu ovoňať jej husté vlasy, dotýkať sa jej na obnaženej pokožke a tiež aj potlačiť to, ako veľmi by s ňou chcel robiť kopec iných intímnych vecí.

„Si mimo," zhodnotil Alan, keď už ležali na ružovom koberci v detskej izbe a stavali spoločne s Naďuškou zámok z lega.

„Som len unavený."

„Je pondelok," pripomenul mu najlepší priateľ, pretočil sa na chrbát a spojené ruky si vložil pod hlavu.

„No veď práve."