Doboška

18. Kapitola

M A X I M

„Čo znamená ten dátum?" Liana mu prešla prstami po tetovaní na hrudi. Ležali vedľa seba v posteli. Celým telom mu prebehli zimomriavky a oľutoval, že si ho neobliekol späť. Stále nedokázal pochopiť, kde berie tú sebakontrolu, že sa na všetko nevykašle a neurobí im obom dobre.

„Raz ti to poviem," odvetil jej Maxim a pohladil ju po líci, „ale teraz na to nie je vhodná doba. Nie, netvár sa tak, nik mi nezomrel a ani nejde o žiadnu ženu. Skôr o priateľstvo. Je to silný príbeh a aj vďaka mne dopadol našťastie dobre."

Prikývla a pousmiala sa. „Dobre, páčia sa mi tetovania. Aj ja by som si chcela nejaké dať, ale obávam sa tej bolesti. Bolelo to moc?"

„Dosť," priznal farbu Maxim, „ale chcel som to tam mať."

„Chápem," usmiala sa a pritisla sa k nemu bližšie.

Na jeho smolu, ona oblečená bola, okrem toho hrubého svetru, ktorý ležal na kraji postele. Izbu osvetľovala iba lampa na nočnom stolíku a Maxim cítil, ako hlasno mu bije srdce. Vedel, že aj za toto by ho zo školy vyhodili. Za tie bozky a dotyky, a pritom sa s ňou ani nevyspal. Lenže v tom bolo aj niečo iné. Liana nepatrila medzi ženy, ktoré pretiahne a pôjde ďalej. Zaslúžila si viac. Pekné rande, nielen jedno a až potom všetko ostatné.

„Prečo sa tak na mňa dívaš?" spýtala sa ho, čím ho vyrušila z myšlienok.

„Len je to zvláštne," snažil sa jej vysvetliť, „si úplne iná, ako som si na začiatku myslel."

Zasmiala sa a zvuk jej smiechu sa ozýval po celej izbe. Pristihol sa pritom, že by jej smiech dokázal vnímať hodiny. Liana ukazovákom obkreslila pery a potom mu to vysvetlila: „Ja viem, čo sa o mne hovorí a akú povesť mám na škole. Istým spôsobom to ani nie je mylné. Aj naši tvrdia, že mám občas naozaj hroznú povahu. Ale rada svoje skutočné ja skrývam. Predovšetkým v škole. Poviem ti príklad, dobre?"

„Iste."

Liana sa z ničoho nič posadila na posteli do tureckého sedu, ale nespúšťala z neho pohľad. Rukou si založila vlasy za ucho a potom ju voľne spustila do lona k druhej ruke, v ktorej žmolila plachtu postele. Vyzerala trochu nervózne, ale o pár sekúnd sa len otriasla a celkom vážne mu to vysvetlila: „Vážne ľúbim svoje kamarátky, ale niekedy im nerozumiem. Nebaví ma vzdychať nad tým a tým hercom, nebaví ma riešiť piesne, seriály, nové módne trendy a klebety. Jednoducho mám rada knihy, rada sa učím. Možno som vyrástla vo svete dospelých. Moje sestry sú odo mňa o dosť staršie okrem Liv. A ešte k tomu naši, obaja sú učitelia. Bola som vedená k iným veciam a neľutujem to. Rada varím a pečiem s mamou, pozerám rozprávky s Líviou, len tak sedím na terase s mojou rodinou a samozrejme píšem, ale o tom vieš. To je skutočný svet Liany, ktorý málokto pozná, pretože pre iných by to bola nuda a nebola by som..., no vieš, populárna. Iba bifľoška Liana, ktorá nevie, kto sa s kým rozišiel..."

Maxim sa posadil tiež. Pobozkal ju nežne na nos a potom jej pošepkal. „Toto je najlepšia verzia Liany. Nemáš sa za čo hanbiť. Táto Liana sa mi páči."

„Veď aj mne," pousmiala sa a pohladila ho po ramene, „čím som staršia, tým menej ma baví hrať sa na to, kým vôbec nie som. Ale na druhej strane, občas som naozaj trochu tvrdá a nevšímavá, že si niekto môže myslieť, že som namyslená. Nik nie je dokonalý."

S tým nemohol nesúhlasiť. Sám mal veľa zlých vlastností, ktoré na sebe neznášal a nevedel ich zmeniť. Díval sa na ňu a skutočne rád počúval o skutočnej Liane. Mal pocit, že ju spoznal už počas toho týždňa, čo bola po škole. Už vtedy si k nej začal budovať vzťah a celé to prehĺbilo na stužkovej slávnosti, kedy z nej nemohol spustiť zrak. Vtedy vedel, že je z nej úplne mimo.