Doboška

23. Kapitola

L I A N A

Nemala veľmi veľa času hnevať sa, keď jej neodpísal na poslednú správu. Vo štvrtok na seba v škole vôbec nenarazili, lebo spolu nemali žiadnu hodinu a v piatok sa konal Danielov pohreb a Liana mala hlavu niekde úplne inde.

Pohreb bol hrozný. Veľmi smutný. Aria sa zrútila, bolestivo plakala, keď truhla s telom jej otca klesala. Dávid to niesol rovnako príšerne ako jeho mladšia sestra. Liana mala pocit, že vo svojom živote nezažila nič deprimujúcejšie, a tak veľmi nešťastné.

V sobotu využila ponuku od tety Ester a podarilo sa jej vypadnúť z domu. Vzala i Líviu a Ester svoju vnučku Valériu. Najprv boli v kine na detskej rozprávke a potom v detskom kútiku. Lívia síce trochu protestovala, že nie je malé decko, na rozdiel od šesťročnej Val, ale nakoniec sa s ňou rada zahrala.

Liana a teta Ester sa zatiaľ posadili do bufetu. Teta si dala kávu a Liana zelený čaj.

„A čo máš ty nové?" vypytovala sa jej ihneď teta a umelými nechtami pobúchala po stole.

„Nič extra, mám teraz veľa učenia. O pár týždňov sú tie praktické maturity a potom ústne. Už to chcem mať za sebou. Lenže potom ma čakajú zase prijímačky na vysokú školu, kým bude konečne leto," riekla jej Liana a vyžmýkala si do čaju citrón.

„To zvládneš, uvidíš."

„Vďaka, tiež dúfam," prikývla.

Ester vyzerala tiež veľmi smutne. Akoby aj nie, tiež prišla o milovaného človeka. Kedysi bola za neho vydatá, mala s ním dieťa. Očividne sa však snažila byť silná kvôli svojmu synovi a jeho rodine. Malá Valéria predsa prišla o dedka a to bolo nesmierne smutné, hoci si to sama ešte poriadne neuvedomovala.

Liana skontrolovala svoj mobilný telefón, ale Maxim sa jej vôbec neozval. Trápilo ju to, lebo bola stále urazená a nebola pripravená urobiť prvý krok k zmiereniu. Možno sa naozaj nemali bozkávať v triede, ale prečo by jeden bozk v zamknutom kabinete, bol taký problém? Vážne z neho mala pocit, že ju nepobozká celé tri mesiace. „Smiem sa ťa niečo spýtať, Ester?"

„Iste, zlatko."

„Nikomu to nepovieš?"

„Ak si nikoho nezabila, neberieš drogy..."

„Nie, nič z toho. Ide o problém s láskou," skočila jej ihneď Liana do rečí a vyskúšala, či sa jej čaj dá už piť, ale stále bol horúci.

„Aha," Ester sa trochu pousmiala a zvedavo na ňu hľadela, „tak to ma zaujíma. Čestné skautské, že to nikomu nepoviem."

„Mám jeden tajný vzťah, nikto o tom nevie, vôbec nikto. Si prvá, komu to hovorím. Nepoviem ti o koho ide, je to nepodstatné, pretože ho nepoznáš," rozprávala jej Liana a na sucho preglgla, „ja som do neho vážne zamilovaná a som si istá, že aj on do mňa. Ale niektoré veci sú zložité a..."

„Nie je ženatý, však nie?" zadívala sa na ňu teta trochu znepokojene.

„Nie, samozrejme, že nie," neuhla pohľadom.

„Si si naozaj istá?"

Liana vedela, na čo naráža, ale ihneď prikývla. „Áno, som si istá. Poznám ľudí, ktorí ho poznajú a teda, keby bol ženatý, vedelo by sa to."

„Dobre, pokračuj."

„Naposledy sme sa nepohodli a ja ani neviem, čo ti vlastne chcem povedať a čo sa chcem spýtať. Len mi na ňom záleží..., asi som to len potrebovala niekomu povedať, pretože som doteraz nemala komu."