Doboška

Bonus

S I M O N

„Čo robíš?" sykla na neho.

Simon vzal žehliacu dosku a odniesol ju do obývačky. Zapol si televízor, nažhavil žehličku a šiel aj pre kôš s bielizňou na žehlenie. „Sľúbil som, že budem žehliť, tak idem na to."

Naďa na neho skepticky hľadela. „Nikdy si nedržal žehličku v ruke."

„Dosť dlhú dobu som býval sám, láska."

„Ale nosil si veci do čistiarne," pripomenula mu.

„Nie som až taký márny," ubezpečil ju.

„A to ideš žehliť takto?" spýtala sa a zadívala sa na jeho oblečenie.

Odkedy sa vrátili od toho prekliateho kreténa, čo im zviedol dcéru, si vyzliekol len sako a kravatu. Takže áno, mal v pláne žehliť v košeli a nohaviciach. Chcel mať túto činnosť čím skôr za sebou a nechcelo sa mu prezliekať. Myslel si, že požehlí raz-dva. „Nepáčim sa ti takto, vari?"

„Vonku je tridsať stupňov, nechápem, ako je možné, že sa v tom obleku neuškvaríš."

„Máme predsa klímu."

„Ako chceš, uži si to," odsekla mu a vybrala sa na terasu.

Chvíľku za ňou hľadel. Sadla si do kresla, nasadila sa na oči slnečné okuliare a on si bol istý, že nimi bude ukrývať svoje slzy. Tie, za ktoré bol vinný iba on. Ale nemohol si pomôcť. Kypel v ňom hnev. Kvôli Maximovi i kvôli Danielovi. Ten bol síce mŕtvy, ale stále ho obťažoval. Akoby jeho duch ostal uväznený tu s nimi.

Nemohol sa dívať na to, ako za ním po večeroch plače. Naozaj sa to snažil pochopiť. Bol kúsok jej života. Mala s ním dcéru. Ale bolo toho už na neho veľa. Naďa plakala toľko, akoby stratila niekoho veľmi blízkeho. Simona jednoducho vystrašilo, čo k nemu vôbec po toľkých rokoch cítila.

Okrem toho Daniel si nikdy žiadnu inú nenašiel. Určite mal ženy na sex, ale oficiálne im nikoho nepredstavil. Simon celé roky nenávidel ten pocit, že ešte stále môže milovať jeho ženu. Že možno niekde v kútiku duše dúfa, že sa rozvedú a on si ju znova získa. Alebo dúfal, že Simon zomrie skôr ako on a on si privlastní jeho manželku a deti, keď sa ich bude snažiť utešiť.

Okamžite si vynadal za tieto myšlienky k chudákovi mŕtvemu Iľanovskému. Bol však ako tŕň v jeho oku, hoci už bol po smrti. Nikdy ho nemal rád a hoci sa ho snažil rešpektovať kvôli Arii a Nadi, v hĺbke svojej duše mal vždy chuť ďalšiu mu vraziť.

Nehovoriac o tom, akú nesmiernu chuť mal vraziť Maximovi.

Keď Liana vravela o tom, aká je zamilovaná, všetko sa v ňom búrilo. Jeho malé dievčatko a niekto sa mu ju snažil ukradnúť. Najhoršie na tom bolo, že nebol schopný si uvedomiť, že už vyrástla.

A v niečom mala pravdu, nikto by pre ňu nikdy nebol dosť dobrý.

Maxim však bol pre ňu absolútne nevhodný. Nielen kvôli vekovému rozdielu, ale celkovo ho prestával mať rád. Ako si vôbec mohol niečo takéto dovoliť? Simon mával svoje zásady. Veď aj on učil mladé dievčatá a nikdy by mu nenapadlo si s nejakou začať. Nikdy sa na ne ani nedokázal dívať ako na potenciálne objekty.

Mal svoje zásady, ktoré nakoniec aj tak porušil. Nikdy by si nebol myslel, že si začne vzťah na pracovisku, ale potom stretol Naďu. Zamávala celým jeho životom a prvotné zapozeranie sa do nej bol pre neho katastrofálny pocit, teraz vedel, že pre neho svet nemohol nikdy nič lepšie urobiť.

Ublížil jej. Zas jej ublížil a neznášal sa za to. Kiežby dokázal krotiť svoje emócie, ale žiarivosť ho zase celého pohltila.

Nahnevane sa pustil do žehlenia.