Doboška

21. Kapitola

L I A N A

Písomne maturity sa jej nakoniec nezdali až také zložité. V slovenčine a literatúre vedela väčšinu otázok a bola si istá, že ich má naozaj dobre. Niektoré aj po teste prediskutovala so svojou mamou. Tá ju upokojila, že naozaj odpovedala správne.

So slohom Liana nikdy nemala problém. Vybrala si rozprávanie na tému Deň, ktorý zmenil môj život a napísala príbeh o dni, kedy sa narodila jej malá sestrička. Prišlo jej to pekné, stále si ten deň pamätala, ako sa veľmi tešila. S akou radosťou sa na ňu bola pozrieť v nemocnici a ako veľmi túžila po tom, aby si ju hneď mohla vziať aj domov.

Z angličtiny si vybrala vyššiu úroveň, lebo si v nej bola istá. Test sa jej nezdal veľmi ťažký a slohovú prácu napísala tiež bez problémov.

Mohla si na pár týždňov odfúknuť, kým prídu praktické maturity z účtovníctva. Potom zostane už iba mesiac do tých ústnych a bude koniec. Skončí túto školu (snáď úspešne) a bude sa pripravovať na prijímacie skúšky na univerzitu.

A konečne bude môcť byť s Maximom. Posledné týždne sa vídavali naozaj málo. Ona sa prevažne učila a on mal tiež veľa práce. Jej tajné nálety do jeho kabinetu nemohli byť veľmi časté, aby ju náhodou niekto viackrát nevidel. Stále si však telefonovali a vymieňali správy cez sociálne siete. Nestačilo to, ale bolo to aspoň niečo. Aspoň si užívala pohľad na neho pri spoločných hodinách a na doučovaní z účtovníctva.

Liana sa tešila na sobotu, pretože Lívia mala oslavu narodenín, ktoré oficiálne oslávila už vo štvrtok. Bol koniec marca a počasie celkom prialo aj menšej grilovačke na záhrade. Mala prísť i Aria a samozrejme, že aj Vanessa. Len Veronika nie. Simon junior pozval aj Zaru, aby ju teda oficiálne predstavil ako svoju priateľku.

Lívia sa tešila, vymýšľala celé dni, čo si oblečie a aké ďalšie darčeky dostane. Priala si nový baletný úbor, knižky o balete a samozrejme aj rozprávkové. Mama všetko podelila v rodine, aby jej niekto nekúpil to isté. Od rodičov Lívia dostala živého zajaca a nesmierne sa tomu potešila a pomenovala ho Rojko.

Mama napiekla pre najmladšiu dcéru aj peknú tortu s motívom baletu, ktorú jej Liana ochotne pomáhala zdobiť, kým bola jej malá sestrička na balete, aby ju nevidela dopredu a mala parádne prekvapenie.

V sobotu sa všetci zišli na záhrade. Lívia bola nadšená zo všetkých darčekov a nesmierne sa tešila. Simon junior pre ňu zaobstaral aj niekoľko ružových a bielych balónov a vyzdobil nimi celú obývačku aj záhradu. Tiež zavesil aj girlandu s nápisom Všetko najlepšie, tortička.

Aria jeden balón praskla a neskutočne sa zľakla, až sa obliala bielym vínom. Keďže mali s Lianou podobnú konfekčnú veľkosť, požičala jej čistú bledú blúzku, ktorá ladila k jej čiernej sukni.

„Keď ty si občas taká trúbka, Aria," zaškeril sa na ňu manžel a dovolil Simonovi, aby mu ešte nalial pohárik whisky, „aby si si na oslavy nosila náhradné oblečenie."

„Sklapni, Samuel!" ohriakla ho Aria.

„Môžem ja za to, že sa večne niečím okydáš, laskonka?" zahvízdal. „Veď vždy, keď doma niečo ješ pred telkou, neustále máš potom špinavé fľaky na domácich tričkách. Nehovoriac o tom, že svadobnými šatami si sa oprela o celú tortu."

Keby Aria mohla, niečo by po ňom určite hodila, ale nemala nič po ruke. Nakoniec iba nad ním pokrútila hlavou a sadla si mu na kolená. Niečo mu pošepkala, čo nik nepočul a jej manžel sa jej už prestal posmievať.

Liana si dobre pamätala, ako sa Aria oprela o svadobnú tortu a celé šaty mala od nej úplne špinavé a ešte pred polnocou si musela ísť prezliecť tie polnočné. Bolo to celkom vtipné, hoci Aria bola nesmierne nešťastná. Potom jej trvalo dva roky, kým tie šaty vôbec zaniesla do čistiarne.