Doboška

32. Kapitola

M A X I M

„Stále som prekvapený," zahlásil Alan, keď jemu a Emme Maxim povedal, čo sa stalo. Bola nedeľa večer a on sa naozaj musel s nimi poradiť, čo ďalej so životom. Tak zašiel na kus reči k ním domov. Sedeli v obývačke, Emma uvarila špagety a k tomu si s Alanom otvorili pivo.

„Z čoho?" spýtal sa svojho najlepšieho priateľa.

„Že nejdeme na tvoj pohreb," uškrnul sa a nakrčil nos, „vážne som si myslel, že ťa Klazár zabije, keď zistí, že mu obrábaš dcéru."

„Alan, mohol by si sa vyjadrovať ako dospelý chlap a otec, a nie ako nadržaný pubertiak," zamračila sa na neho manželka a vyčítavo na neho hľadela. Naďuška bola ešte u rodičov Emmy, ale jej očividne takéto vyjadrovanie vadilo aj bez prítomnosti ich spoločnej dcéry.

„Veď len žartujem, Emm," mrkol na ňu Alan, „rád si uťahujem z pána profesora."

„Lenže ono to vôbec nie je smiešne," hlesla a zadívala sa na Maxima, „neviem, prečo som od začiatku mala pocit, že sa niečo takéto stane. Že prepadneš nejakej študentke, ale ty si si vybral práve ich dcéru. Ako neviem, čo si čakal, Max? Že ti Klazár a Naďa dajú svoje požehnanie?"

Maxim to samozrejme nečakal, dokonca si myslel, že to naozaj skončí jeho smrťou, ale to by nemohla Naďa zasiahnuť a držať manžela na uzde. „Ja viem, že som to celé posral. Ale láska si nevyberá, no nie? Ani vek, ani farbu pokožky, ani rodičov, status, pohlavie a kopec iných vecí..."

„To máš recht, kamoško," prikývol Alan, „ale nechcel by som byť na tvojom mieste."

„Podľa toho ako rozprávaš o obrábaní študentiek, si nie som taká istá," zamračila sa na neho opäť manželka.

„Ale no tak, Emm," Alan sa k nej nahol a vtisol jej bozk na nos, „ty vieš, že obrábam iba teba."

Emma ho udrela rukou po ramene. „Ty si taký idiot, Alan!"

„Vzala si si ma, musela si o tom vedieť, teraz už reklamácie neprijímam," uškrnul sa na ňu a založil jej prameň tmavých vlasov za ucho.

Maxim sa na oboch iba díval. Ako sa Emma na oko urazila a ako jej Alan prejavoval svoju lásku. Vždy bol za nich šťastný. Stredoškolská láska, ktorá všetko zvládla a vydržala. Aj tie príšerne smutné veci. Milovali sa toľké roky, boli spolu šťastní a on im istým spôsobom, ale v dobrom celé tie roky závidel.

Teraz mal však pocit, že aj on našiel svoju spriaznenú dušu. Páčilo by sa mu každú noc zaspávať pri Liane a tiež sa pri nej aj zobúdzať. Tráviť s ňou každú voľnú minútu zo svojho dňa. Naozaj bol v tom až po uši. Bol však smutný, že jeho nadšenie z lásky nik nezdieľa.

„Poviem vám ešte niečo vtipné. Síce v tej chvíli mi to také neprišlo, ale raz to možno bude veľmi zábavná historka na rodinných oslavách," mrkol na nich Maxim.

„Maxo, ty si taký roztomilý, ako sa už vidíš na rodinných oslavách Klazárovcov," zaškeril sa na neho Alan a Emma ho udrela bielym vankúšom zo sedačky.

„Haha, Alan. Ale počúvajte. Klazár sa opustil a vyčítal Nadi toho otca Arie a mne sa to už moc nepáčilo, kam to zachádzalo, tak som na neho trochu vybafol a nie, ani vtedy, Alan, mi jednu nevrazil. Namiesto toho si kľakol pred ňu na kolená a žiadal ju o odpustenie. Dokonca povedal, že bude aj žehliť oblečenie," vravel im Maxim a kútiky úst mu cukali.

Alan vybuchol smiechom. Pravdepodobne si veľmi názorne predstavoval Klazára, ako kľačí na chodbe Maximovho bytu a žiada o odpustenie. Emma sa tvárila tiež pobavene. A aj on sám mal pocit, že z neho trochu tej ťarchy opadlo.