Doboška

Doslov

Na úvod Doslovu Vám chcem napísať, že tento príbeh nikdy nebol nijako v pláne, haha. Jednoducho sa vynoril v hlave, keď Maxim v poslednej kapitole SVETA povedal svoju legendárnu vetu.

„Počujte, pani profesorka," oslovil ju Maxim a z jeho pohľadu sršala nejaká vylomenina, „ak bude tá vaša dcéra taká pekná ako vy, tak to si na ňu možno nejakých osemnásť rokov počkám a potom si ju vezmem za ženu, čo vy na to?"

A práve pri písaní Doslovu k SVETU som sa začala pohrávať s touto myšlienkou a vy ste tiež na to reagovali, že by ste si to chceli prečítať a teda, moje postavy si tiež išli svoje a nechceli, aby som sa ich len tak vzdala.

Spočiatku som ale do toho ísť nechcela, lebo dobre viete, že sa príbeh odohráva v ďalekej budúcnosti a mne sa to darilo dobre ignorovať. Až na nejaké veci, ktoré som naozaj zmenila, ale bolo ich ozaj málo ... no nič, zo mňa spisovateľka sci-fi nikdy nebude, ale to nevadí, lebo sci-fi neobľubujem. V každom prípade som tam aspoň zahrnula podstatný fakt, že Marcel bol ženatý a teda v ďalekej budúcnosti nie je problém uzavrieť manželstvo s osobou rovnakého pohlavia.

A som rada, že som sa Lianou a Maximom nechala ukecať na ich príbeh ♥ pretože sa mi písal naozaj ľahko, keďže nešlo o žiadnu brutálne zložitú zápletku. Tento príbeh je romantika ako vyšitá, to ste isto vypozorovali, možno klišé, možno priveľmi sladká, ale mne osobne to takto vyhovovalo a chcela som to mať napísane presne takto – ako rozprávku o láske. Pretože v tejto krutej realite občas presne toto potrebujeme. Niektoré situácie boli nereálne, presladené a tým sa neospravedlňujem, len chcem vyzdvihnúť to, že aj takéto príbehy jednoducho potrebujeme. A niektoré situácie hádam boli aj pre Vás rovnako humorné ako pre mňa.

Ťažko sa mi píšu tieto slová, pretože sa nimi definitívne lúčim s týmto svetom (so SVETOM nie, ale o tom Vám poviem inokedy). Nie, teraz vážne, ďalšie pokračovanie nebude, pretože síce by bolo o čom, ale Klazár by bol už hrozne starý a nebol by hot a zle by sa mi to písalo :D (ešte ma fakt neberú 80tníci, ale keď sa tak stane, tak sľubujem, že pokračovanie o Lívinke a Markovi napíšem). Ale vážne, toto je naozaj koniec.

Maxim a Liana boli pre mňa super pár, skvelé postavy. Maxim je hádam môj jediný normálny hlavný hrdina, ktorému neprepína až natoľko :D Liana pôsobila určite staršie na svoj vek, niekedy to bol zámer a niekedy som sa asi už nevedela vžiť poriadne do osemnásťročného dievčaťa, tak dúfam, že mi to odpustíte. Nesmiem zabudnúť na moje lásky Naďu a Klazára, rozhodne u Vás viedol aj Alan a samozrejme klasika, naše duo Táňa a Marcel. A tiež aj Junior a jeho hlášky. Ach, budú mi chýbať. Aria, Vanessa, Emma...

Idem si pospomínať na nejaké pikošky:

- Ako doteraz v každom môjho príbehu nemohli chýbať Donovaly – v príbehu sme sa tam vycestovali na lyžiarsky výcvik.

- Lívinka vôbec nebola v pláne, doplnila som ju tam, lebo sa mi zdalo, že Naďa a Simon by si ešte nejaké to dieťa ďalšie zaslúžili, nech je sranda.

- Danielovu smrť som mala naplánovanú od začiatku, aby fungovalo to, čo sa hovorí – jeden život vyhasol, aby nový mohol začať. Takže Daniel Arii naozaj poslal darček z neba.

- Liana pôvodne mala ísť na editorstvo, tá pedagogika sa nejako vyskytla počas písania príbehu. Ale myslím, že to je logické rozhodnutie a Liana bude isto skvelá profesorka, má na to gény.