Doboška

35. Kapitola

L I A N A

O osem rokov neskôr

Kráčala smerom k budove školy. Ladne vyšla hore po schodoch. V rukách držala bledú kabelku, ktorá jej ladila k lodičkám. Oblečené mala tmavomodré šaty nad kolená s krátkym rukávom a srdcovým výstrihom.

Bol druhý september. Škola oficiálne začala, ale ona sa neponáhľala. Bol to jej prvý rok. Nebola ešte triednou učiteľkou, hoci si to vedela predstaviť. Možno o rok, keď sa jej bude dariť. Tak sa vyjadril na pohovore riaditeľ Obchodnej akadémie, v ktorej od dnes začínala učiť.

Veľmi sa na to tešila. Po vysokej škole sa jej nepodarilo už zamestnať sa. Už na promóciách sa jej črtalo tehotenské bruško. Teraz jej skončila materská dovolenka a prvé zamestnanie na ňu čakalo. Bola vážne zvedavá, ako jej to pôjde, ale verila, že dobre. Literatúru a angličtinu mala v malíčku, hoci vždy bolo niečo, čo si sama musela naštudovať.

Zastala pred svojím kabinetom a otvorila ho kľúčom. Bolo jej trochu ľúto, že tu bude sama, ale na druhej strane si ho mohla zariadiť podľa seba. A bude mať dostatok súkromia.

Položila kabelku na biely drevený stôl, na ktorom ju čakal notebook a nejaké spisy z predchádzajúcich rokov, ktoré si viedla bývala učiteľka angličtiny. Liana ich zatiaľ posunula bokom. Z kabelky vybrala rámik s fotografiou a umiestnila si ju k notebooku.

Jej manžel, jej dcérka a ona. Pousmiala sa, keď na fotografiu hľadela. Aline sa v škôlke veľmi páčilo. Už cez prázdniny chodila do zbernej triedy na adaptačný program na pár hodín a bola nadšená. Ihneď si našla kamarátov a veselo im o tom každý deň štebotala.

Maxim Alinu miloval najviac na svete. Zniesol by jej aj modré z neba a urobil by pre ňu úplne čokoľvek. Liana vedela, že si vybrala dobrého otca pre svoju dcéru. A tiež aj dobrého manžela. Naozaj s ním bola veľmi šťastná. Aj keď nik neveril, že im ich láska môže vydržať, nakoniec sa ukázalo, že sa mýlili. Ani vekový rozdiel zatiaľ nebol vážnym problémom. Naopak, vo všetkom si rozumeli. A v posteli stále priam dokonalo.

Liana vybrala z kabelky ďalšie fotografie a umiestnila ich na nástenku. Jej rodičia s malou Alinou. Aria, Samo a Danuško. Lívinka s malou Alinou. A hokejista z NHL, ktorý jej fotografiu aj podpísal.

Simon jej vážne chýbal. Veľa času trávil v Zámorí a domov sa vracal, len keď nebola sezóna. Nesmierne sa mu darilo v kariére. Horšie to už bolo v osobnom živote. So Zarou sa rozišli pred piatimi rokmi, ale zostali v kontakte ako priatelia. Nuž, nie každá stredoškolská láska vydržala večne. Jej brat svoj život zameral na hokej a na vážny vzťah nemal dostatok priestoru. Hoci ženy po ňom šaleli, mal nesmierne veľa fanúšičiek z celého sveta. Patrične si to užíval. Samo sa mu smial, že by bol hlúpy, keby nie.

Lívinka tento rok nastupovala na vysokú školu. Naďalej sa venovala baletu a bola výborná. Účinkovala vo viacerých predstaveniach v divadle a všetci boli na ňu nesmierne pyšní. Bola čerstvo zaľúbená a otec z toho išiel do vývrtky. Chlapec, ktorého si Lívia vybrala, sa mu ani trochu nepáčil. Hlavne potom, čo sa zoznámil s jeho rodinou. Chlapcov otec mu ani trochu nesadol. Bol to advokát, vraj veľmi dobrý, ale otec na neho nemal ani jedného pekného slova. Asi to bolo preto, lebo mama raz prehlásila, že aspoň vedia, po kom je Marko Sercel taký fešák. Otec nadával, prečo sa Lívia radšej nezamilovala do syna jeho najlepšieho priateľa Adama. Ale žiaľ, láska nefunguje tak, ako si veľký Simon Klazár zmyslí.

Aria, Samo a malý Danuško boli naďalej veľmi šťastní a konečne kompletní. Krstná Táňa sa nedávno vydala za opäť zvoleného Ministra školstva, hoci už ona išla do dôchodku.