Doboška

16. Kapitola

M A X I M

Keď sa Maxim po prázdninách vrátil do školy, v zborovni narazil na Naďu a Marcela v družnom rozhovore o Vianociach a Novom roku.

„Aké bolo výročie svadby, blondína z Londýna?" vyzvedal Dolanský so šálkou kávy v ruke. Maxim sa nepozastavil nad tou prezývkou. Pamätal si ju ešte zo svojich školských čias, že ju tak zvykol volávať.

„Krásne, ako vždy," vravela Naďa a potom sa si všimla Maxima, ktorý vošiel dnu. Rozbehla sa k nemu, pobozkala ho na obe líca. „Krásny Nový rok, Max a nech sa ti darí v práci a aj v osobnom živote."

„Ďakujem," usmial sa na ňu a líca mu trochu horeli z jej teplých pier, „aj tebe, samozrejme. A tebe tiež, Marcel." Pozrel sa i na kolegu.

„Vďaka, Maxim," prikývol Dolanský a odpil si zo svojej kávy. Potom sa usadil k stolu v zborovni, pretože mala nasledovať krátka porada.

Maxim svoj pohľad opäť nasmeroval na Naďu, ktorá žiarila. Na sebe mala čierne pletené šaty a vlasy mala vyčesané do zložitého drdola. Na ušiach mala výrazne diamantové náušnice, ktoré jej Marcel pochválil, a tak Maxim zistil, že to bol darček od jej manžela k výročiu svadby. Klazár mal očividne dobrý vkus.

Tiež usadil, v ruke držal pero a zborovňa sa postupne zaplňovala ostatnými profesormi. Na záver prišla riaditeľka a tiež mala šálku s kávou v ruke. Usadila sa za vrch stola a privítala ich veselo v Novom roku. Najdôležitejší bod, ktorý na porade riešili bol lyžiarsky výcvik.

„Tak som to rozdelila do dvoch turnusov. Prváci a tretiaci pôjdu spolu a tam máme plný počet, čo sa týka dozoru," vravela riaditeľka, „a druháci a maturanti pôjdu v druhom turnuse a tam od vás potrebujem ešte jedného dobrovoľníka, čo sa podujme na týždeň s nimi v horách. Zapísal sa tam Marcel a Ela."

„Ak nikto nemôže ísť, nemám s tým problém," riekla Naďa, keďže všetci boli nejako ticho.

„Teba tu ten týždeň potrebujem. Prebieha školenie na Ministerstve a ja sa ho musím zúčastniť, takže to tu budeš mať na starosti, drahá moja," vravela Táňa a pozrela do papierov pred sebou.

Maxim ich veľmi nepočúval, kreslil si srdiečka na papier. Celé prázdniny mal v hlave Lianu, hoci sa snažil, aby tam nebola. Dokonca sa nechal od Emmy nahovoriť na rande s ďalšou jej kamarátkou. Vyvíjalo sa to celkom sľubne, ale keď prišlo sex, Maxim to jednoducho nemohol urobiť. Nechcel tú ženu zneužiť, pretože naozaj bola fajn a nebola to nijaká hlúpa krava ako väčšina kamarátok Emmy.

Cítil sa už celkom slušne ako magor, ale aj tak si prikázal, že sa bude Liane za každú cenu vyhýbať a už sa desil dnes poslednej hodiny, kedy ju zase uvidí. Určite sa nebude sústrediť na vyučovanie a všetko bude zase na prd. Lenže za tie dva týždne mu neskutočne chýbala a v podstate sa aj tešil na to, ako ju dnes zase uvidí.

„Maxim, a čo ty?" prerušila ho z myšlienok riaditeľka.

„Ja čo?"

„Lyžiarsky, hm, nechcel by si ísť?" spýtala sa ho.

Maxim sa na ňu mierne prekvapene pozrel a potom jej úprimne odvetil: „Myslel som si, že keď som tu prvý rok, tak takéto akcie idú mimo mňa. Ale samozrejme, problém s tým nemám." Chcel preukázať ochotu.

„Výborne, tak pôjdeš s Marcelom a Elou," prikývla riaditeľka a zapísala si jeho meno do papierov.

Marcel na neho mrkol a Maxim sa na neho usmial. Aspoň vypadne niekde na hory a vyčistí si hlavu, možno mu to celé aj dobre padne.