Doboška

28. Kapitola

M A X I M

Emma a Alan na neho už čakali na terase reštaurácie. Naďušku strážili rodičia Emmy, takže im Maxim aspoň otvorene mohol priznať, čo sa za posledné dni stalo. Trochu sa obával ich reakcie, ale dúfal, že im bude stačiť, že je naozaj šťastný.

Najprv im chcel povedať, čo sa udialo na maturitách, ale nakoniec si to rozmyslel. Nechcel Alanovi vracať smutné spomienky. Hoci mal jeho najlepší priateľ svoju milujúcu rodinu, predsa len boli chvíle, kedy nebol vo svojej koži. Emma spomínala, ako sa budí zo snov celý spotený a trasie sa. Občas Alan ešte potreboval rozhovor s niekým špecializovaným. Nie, nikdy na hrôzy svojej mladosti nezabudne. Maxim bol presvedčený, že ani on a ani Emma nie.

„Túto tvár poznám," povzdychol si Alan, keď sa Maxim usadil oproti nemu a jeho manželke, „si zamilovaný."

„Som," prikývol.

„Do koho?" vypytovala sa Emma.

Maxim mrkol na svojho najlepšieho priateľa. Vážil si, že to svojej manželke doteraz nepovedal, hoci to už pár mesiacov vedel. Síce nebolo správne, aby medzi sebou mali tajomstvá, ale v tomto prípade predsa nešlo o nich dvoch, tak dúfal, že sa Emma nebude na svojho milovaného priveľmi hnevať.

„Nebude sa ti to páčiť," skonštatoval Maxim a rýchlo si odpil zo svojej minerálky. Najradšej by si objednal niečo tvrdšie, lebo čakal studenú sprchu, bol však autom.

„Len to vyklop, kamoško!" zamračila sa na neho. Oprela sa v ratanovom kresle a ruky si spojila na prsiach.

„Akoby si to nevedela..."

Emma zaklipkala očami a zagánila sa na neho. „Rozmýšľam v akej veľkej riti si."

„Emma!"

„Nie, Max, akože vážne si ma sklamal. Ja viem, že si láska nevyberá a naozaj som presvedčená o tom, že si zamilovaný a že ona určite tiež, predpokladám, že viac ako ty, ale zahodil si všetko..., to všetko, o čo si sa snažil a čo ťa bavilo."

„Možno to stojí za to," povedal jej úprimne.

„Prídeš o prácu."

„Možno nie. V pondelok to už nebude moja študentka."

„Spal si s ňou?"

„Včera," priznal sa Maxim a spomienky na tie chvíle ho napĺňali vzrušením. Tešil sa na zajtrajšok, lebo sa s Lianou dohodol, že zájdu do kina a potom k nemu domov. Už teraz sa nemohol dočkať, ako si užije jej poddajné mäkké telo a bude ju počuť vzdychať.

„Na sto percent prídeš o prácu!" zhodnotila Emma a neprestávala sa na neho mračiť. Potom pod stolom kopla do Alana. „Ty k tomu nič nepovieš?"

„A čo mám povedať, Emm, hm?" spýtal sa jej a mykol plecami. „Je to beznádejný chumaj. Celé to bolo predurčené na zlyhanie. Keby sa aspoň zapozeral do inej študentky. Nie! On si magor vyberie práve Klazárovu a Nadinu dcéru. Keď prúser, tak poriadny, však?"

Maxim nad oboma pokrútil hlavou. Áno, rozumel im, naozaj im išlo o jeho blaho. Lenže čo ak nakoniec kariéra nie je to najdôležitejšie? Čo ak je niečo viac? „Ak prídem o prácu, tak prídem. Liana mi za to stojí. Milujem ju."

„Je to blázon," zhodnotil Alan, ale Maxim si v jeho očiach všimol pobavenie a nie hnev.

Za to Emma sa mračila a z očí jej sršali plamene. Naozaj bol rád, že jej na ňom toľko záleží, ale teraz preháňala a hnevala ho, ako sa ho snaží presvedčiť, že v skutočnosti je iba pobláznený a nie zamilovaný. Akoby bola v jeho hlave a srdci a vedela to lepšie ako on. Pritom ani len netušila, ako veľmi je do Liany zbláznený.