Doboška

17. Kapitola

L I A N A

Aj napriek tomu, že po vianočných prázdninách si ju profesor nevšímal rovnako ako pred nimi, sa Liana tešila na ten týždeň, čo spolu budú na lyžiarskom výcviku. Keď sa dozvedela, že ide ako dozor, skoro umrela od šťastia.

Rovnako aj teraz, keď ho sledovala, ako hrá stolný futbal s jej triednym, Simonom a jedným jeho kamarátom. Profesori proti študentom. A dievčatá im fandili a to hlavne Zara a veľmi hlasno. Liana sa snažila tváriť nezaujato, ale tiež ich pozorovala. Jej tajný objekt túžby sa vždy neskutočne potešil, keď trafil bránku. Vtedy mal úsmev od ucha k uchu, oči mu žiarili, našuchoril si vlasy a vždy si tlesol so svojím spoluhráčom.

Liana sledovala všetky jeho pohyby mierne hypnotizovane. Mal na sebe čierne tričko s dlhým rukávom a ona si predstavovala, ako asi vyzerá bez neho. Našťastie fantáziu mala vždy dokonalú a bola si istá, že realita bude rovnaká. Bavilo ju sledovať ho, ako sa teší, ale aj ako nadáva, keď chlapci trafia bránku. Dokázala by sa na neho dívať celý večer. Rovnako ako dúfala, že to takto bude celý týždeň.

Diskotéka ju nebavila a ani Zaru nie, keď sa Simon venoval stolovému futbalu.

„Dáš si ešte víno?" prikvitla pri nej Zara a držala prázdny pohárik v ruke.

„Nie, ešte mám," odvetila jej Liana, preložila si nohu cez nohu v kresle, v ktorom sedela a ukázala na svoj ešte dosť plný pohárik. Víno jej veľmi nebralo, celkovo jej alkohol veľmi nechutil, len raz za čas.

„V pohode, tak ja si idem ešte vziať," riekla Zara a odišla do spoločenskej miestnosti.

Liana držala v ruke aj svoj tablet, občas sa do neho pozrela a niečo napísala k svojej poviedke. Ale skôr ho mala ako maskovanie, aby nikto nevidel, ako zaujato sleduje svojho profesora. Predovšetkým, aby si to nevšimol on. Vlastne, najlepšie by bolo, keby si to nevšimol nik, lebo by jej to dali poriadne vyžrať. Hlavne jej mladší brat, ktorý práve netrafil bránku a nohou kopol do hracieho stola.

Uškrnula sa a sledovala, ako mu jeho kamarát Tobiás nadáva, ako to nemohol trafiť. Obaja profesori sa na nich dobre bavili a v hre viedli o celých päť gólov.

Liana netušila, ako dlho ich bude baviť hrať sa, ale jej sa naozaj dobre dívalo. Profesor síce jej prítomnosť opäť dokonalo ignoroval. Dokonca z neho mala pocit, že sa zámerne nedíva jej smerom. Stále jej to prišlo také zvláštne. Chcela vedieť, čo ho k tomu vedie. Čo mu urobila, že mu nestojí ani o poriadny pohľad.

Aj dnes v bare sa radšej pozrel do zeme, než aby hľadel na ňu. Naozaj jej to prišlo čudné. Rozmýšľala, že by sa s tým zdôverila Zare, ale to by znamenalo, že by jej musela priznať celú pravdu o tom, že jej Zapatický páči. Na to ešte nebola pripravená. Rozhodla sa nakoniec, že to musí nejako zistiť sama.

Koniec koncov má na to celý týždeň. Stačí využiť jeho nepozornosť, možno trochu lepšiu náladu, podguráženú alkoholom a dozvie sa pravdu, čo proti nej jej nový profesor zrazu má.

***

Nasledujúce dni bolo počasie priam ideálne. Krásne svietilo slnko, nesnežilo, ani mrazy neboli také silné. Lyžovalo sa naozaj jedna báseň a Liana si to celé užívala. Často na svahu míňala aj profesora. Sledovala ho, šport mu tiež išiel zľahka rovnako ako jej. Na zjazdovke vyzeral naozaj štýlovo, aj keď bol naobliekaný.

Vždy sa ho snažila dobehnúť, aby sa s ním mohla zviesť na lanovke, ale bol o dosť rýchlejší ako ona. Keď náhodou aj dorazili do cieľa zarovno, vždy zamieril na vlek a nie na lanovku. Alebo sa presunul do bufetu.