Doboška

29. Kapitola

L I A N A

Zara preplakala celý posledný deň školy. Timea a Vanda si ju doberali. Liana sa cítila akosi zvláštne. Na jednej strane to bolo niečo, po čom takmer celé štyri roky túžila, ale keď to konečne prišlo, cítila zvláštnu úzkosť.

Skončila sa im stredná škola. Nebola to škola, ktorú by si vybrala, keby sa mohla vrátiť v čase. Avšak našla tu svoje priateľky, v podstate mala na školu dobré spomienky a v neposlednom rade sa tu jej cesta skrížila s tou Maximovou. To pre ňu veľa znamenalo. On pre ňu veľa znamenal. Neustále z neho bola hotová.

Ešte stále o tom nepovedala svojim kamarátkami, aj keď už oficiálne nebola jeho študentka. Nevedela, ako im to oznámiť. Tak sa rozhodla, že si to ešte nechá pre seba a užila si s nimi nákupy v nákupnom centre. Potom sa zastavili na jedlo a rozoberali všetko možné i nemožné.

„Započula som, že Eluška dala výpoveď," vravela Vanda a krájala si svoju palacinku.

„Fakt?" prekvapene sa na ňu zadívala Liana. Nepamätala si, že by mama niečo také spomínala. Pravda bola, že odkedy jej Fábryová pomohla, prestala byť na ňu protivná a bola jej naozaj vďačná. Stále jej však neprišla na chuť a koniec koncov to už aj bolo jedno. Stretávať sa viac nebudú, keď sa pre Lianu škola skončila. „Prečo?"

„Neviem, niekto z Béčky to hovoril."

Liana sa zatvárila celkom spokojne. Ak je to naozaj pravda a Fábryová podala výpoveď, tak ju nemusí ďalej trápiť, že sedí s Maximom v kabinete. Samozrejme, že už prestala využívať svoju fantáziu na to, čo tam tí dvaja robia, ale aj tak by sa jej viac páčilo, keby mal Maxim kabinet s nejakým profesorom, alebo so starou profesorkou.

„No šak ty to môžeš zistiť, Lia, tvoja mama to isto bude vedieť," mrkla na ňu Timea, „ale viete čo sme nezistili? Či je, alebo nie je lesba."

„Nie je lesba," vypadlo z Liany.

„Odkiaľ to vieš?" spýtala sa jej Timea a prekvapene na ňu hľadela.

„Neviem," zahovárala, „ale to s tou lesbou som si vymyslela ja. Nebolo na tom nič pravdy, že by som ju s niekým videla, alebo tak."

Dievčatá prikývli, takže asi jej verzii uverili. Liana sa o nej už tak veľmi nechcela rozprávať.

„Nemôžem uveriť, že v septembri na tú školu nepôjdeme a že sa neuvidíme skoro každý deň. Že sa nebudeme so Simonom bozkávať v prázdnej chodbe pri telocvični," povzdychla si Zara a po tvári jej tiekli slzy, „čo ak prestaneme byť kamarátky?"

„Neblázni, Zara," pokrútila nad ňou hlavou Timea a objala ju.

„Samozrejme, že nie," pridala sa k nej aj Vanda.

Liana sa pousmiala. „Ak sa raz vydáš za Simona, tak vážne prestaneme byť kamarátky."

„Čože?" Zara na ňu zdesene vyvalila svoje veľké modré oči.

„Budeme rodina, ty trubka, budeš predsa moja švagriná," zasmiala sa Liana nad tým, ako ju dostala.

Zara ju pod stolom kopla do nohy, ale usmievala sa. Kto vie, čo budúcnosť prinesie? Nakoniec možno bude mať Liana pravdu. Zamyslela sa nad tým, aké pekné by bolo, keby Zara naozaj bola súčasťou jej rodiny.

***

Lianine narodeniny vychádzali tento rok na sobotu, a tak mala v pláne ich poobede osláviť so svojou rodinou na záhrade. Doobeda sa však zastavila u Maxima, pretože jej chcel dať narodeninový darček. Nemohla sa dočkať a bola veľmi zvedavá, čo pre ňu má. Vždy rada dostávala darčeky, aj keď už nemala desať rokov, ale devätnásť.