Pohlad Martiny
,,Majte sa Los Angeles! Milujem Vás!" mávala som a posielala vzdušné pusy do hladiska mojím fanušikom.Bol to nádherný pocit.Zašla som do zákulisia.Ked som započula zvuk budíku,zostala som nechápavo pozerať.
Sakra.Budík ma vždy zobudí z najkrajšieho sna.Vypnem ho,pretriem si oči a pozriem okolo seba.Mám naozaj prázdnu izbu.Síce mám už všetko vybalené,ale čisté biele steny ma deprimuju.
Postavím sa a prejdem ku skrini.Vyberiem si oblečenie,oblečiem sa,učešem a vyčistím si zuby,umyjem tvár a nalíčim sa.
Potom opatrne otvorím dvere a prejdem ku zábradliu schodov.Už z dola je vidieť dym od cigariet.
,,Myslíš,že by šéfovi vadilo,keby som sa s Martinou vyspal?" Započula som Petrov hlas.Zamračila som sa a prekrutila očami.
,,Imbecil,je jasné že by mu to vadilo,je to jeho dcéra ty pedofil" odpovedal Jorge.Je divné ich počuvať,ako o mne hovoria.
,,Aspoň niesom jej operka" nad jeho slovami som prekrutila očami,znovu.Nepotrebujem operku.,,Nie som operka" odfrkne si Jorge.
Pomaly zídem po schodoch a prejdem okolo miestnosti kde su,ako keby som nič nepočula.
Prešla som ku dverám a otvorila ich,ked som počula otcové odkašlanie okamžite som sa otočila a zavrela ich.
,,Nepovedal som ti že budeš všade chodiť s Jorgem?" nadvihol obočie a pomaly schádzal schody.
,,Ja len..nevedela som že už je hore.." pokrutila som hlavou,lepšiu výhovorku som na rýchlo nevymyslela.
,,Kecy" prekrutil očami ,,Neklam mi.Dobre viem,že si ho určite musela počuť" pokrutil hlavou ,,Ale oci" povzdychla som si
,,Ja nepotrebujem aby somnou niekto všade chodil" prekrutila som očami.
,,Ale áno potrebuješ" prikývol.
,,Proste nie" namietla som,nad čím prekrutil očami ,,Jorge!" zakričal, a on tam prišiel ,,Kam chceš ísť?" pozrel na mňa otec a nadvihol obočie.
,,No..do mesta" odpovedala som jednoducho a prikývla ,,Fajn" prikývol a potom ukázal na Jorgeho.
,,Pôjde s tebou,a žiadne namietanie" pokrutil hlavou a ja som prekrutila očami.
Otvorila som dvere,vyšla von a ked za mnou Jorge išiel pozrela som sa na neho,potom som vrátila pohlad dopredu a išla dalej.
Je vážne divné,ked za vami stále niekto ide.
Pohlad Jorgeho
Vybral som si z vačku krabičku cigariet a jednu si zapálil.Prezrel som si ju,síce zozadu ale aj tak.Preboha čo sa na nej Petrovi páči.
Ved je to decko.Pokrutil som hlavou a vydýchol dym.Obzrel som sa po meste.
Všetko je stále rovnaké.Ked som počul zatrubenie auta,okamžite som k nej strhol pohlad.Prešiel som k nej a na prechode ju zachytil.
,,Preboha to si nevieš ani dávať pozor? Skoro ťa zrazilo auto," rozhodil som rukami a potom si potiahol z cigarety ,,Bolo by to rozhodne lepšie ako toto" zamrmlala.
,,Ja som s tebou nešiel dobrovolne.Keby si nepotrebovala niekoho kto na teba bude dávať pozor nikdy by som tu nebol.Aspoň už vidím dôvod prečo to tvoj otec nakázal" prikývol som a vydýchol dym.
.Nie,vôbec mi nevadilo,že sa s ňou hádam na prechode ,,Ja nepotrebujem nikoho aby na mňa dával pozor!" prekrutila očami .
,,Nepotrebuješ?" nadvihol som obočie a hodil cigaretu na zem.Zašlapal som ju.
,,Fajn" zdvihol som ruky na obranu.
,,Odteraz si rob čo chceš" prekrutil som očami a otočil som sa na druhu stranu ,,Budem!" zakričala za mnou.
Otočil som sa a videl ju ako ide niekam preč. Ak ju ešte teraz stratím šéf ma zabije.
Otočil som smer chôdze a išiel za ňou.Teda,tým istým smerom ako išla ona.Teraz naozaj neviem kde je.Pretláčal som sa medzi davom ludí a snažil sa ju nájsť
.Hladal som ju pohladom všade.Ked som ju uvidel pri obchode prekrutil som očami a okamžite k nej prešiel.Otočil som ju k sebe.
,,čo si myslíš že robíš?!" nadvihol som obočie.
,,Stojím" odpovedala s ironiu v hlase.Znovu som prekrutil očami. ,
,No načo čakáš?" nadvihol som obočie a otvoril dvere obchodu ,,Bež" popostrčil som ju a ona išla.
•••
PO POL HODINE.Chápete tomu? Po pol hodine nakupovania(čož je v mužskom svete večnosť) sme konečne vyšli z toho obchodu.
Nechápem na čo jej tolko vecí bude,ženská logika.Zbytok cesty sme spolu už neprehovorili,za čož som bol rád.
Nepotrebujem sa hádať s nejakým deckom.Naviac,ked je to šéfové decko.
Doprevadil som ju až po tom.Ked za sebou zabuchla dvere oddýchol som si.
Pohlad Martiny
Nielen,že musím mať bodyguarda ale ešte k tomu protivného bodyguarda.
Ked som prišla domov,položila som si veci na linku v kuchyni.Otvorila som chladničku a pozrela do nej,ked som pocítila dotyk na mojích bokoch zavrela som ju a vystrašene sa otočila.
Peter.Znova.,,Nechaj ma.." pokrutila som hlavou a snažila sa mu ruky dať preč.
,,Teraz už ti nikdo nepomôže" zasmial sa a pokrutil hlavou.
