Pohlad Jorgeho
Pozrel som sa na Martinu,neviem prečo,ale naozaj nechcem aby mala problém,takže čo urobím? Kedže som tak úžasný,milý a skromný,to vezmem na seba ,,Ja..Juan.." začal som a medzitým v hlave stále rozmýšlal čo mu poviem ,,Boli sme vonku kvôli mne..musel som si niečo zariadiť.." prikývol som a pokrčil ramenamy.Dal si ruky v bok a prepichoval ma pohladom.
,,Vieš že nemáš upredňostňovať svoje osobné veci pred prácou!" zakričal ,,Oci to je v poriadku.." povedala Martina ,,Viem,že s tým máš asi problém,ale ja nie.Naviac potrebujem občas ísť na vzduch,nemôžem ísť von iba vtedy,ked sa tebe zachce,aby som tu nebola" pokrútila hlavou.
Priznám sa,že toto som nečakal.Nikdy by som nepovedal,že by toto povedala vlastnému otcovi ,,Nemáš dôvod mi nič vyčítať!" zakričal ,,Ja som tvoj otec a chcem pre teba len to najlepšie!" rozhodil rukami ,,Možno nevieš,čo je pre mňa najlepšie.." zamrmlala.
,,Zmiznite mi z očí!" rozhodil rukami.Martina išla nahore,pravdepodobne do svojej izby,a ja som išiel rovnou cestou domov.
•••
Ked som prišiel domov,otec znudene sedel v kuchyni a hlavu si podopieral rukou ,,čo si myslíš že robíš?!" zakričal som a prešiel k nemu ,,Sakra! Chceš po mne všetko možné ale potom všetko skazíš! Kebyže o tebe Juanovi povie sme v prdeli!" je pravda,že moje jediné šťastie bolo to,že sa v tom nerýpala.
,,Za prvé" zdvihol ku mne pohlad a dal ruku preč ,,Takto sa nebudeš baviť so svojím otcom!" ,,Nepotrebujem od teba žiadne rady ako by som s tebou mal hovoriť! Je mi jedno čo si myslíš!" rozhodil som rukami ,,Ale prisahám ti,že ak ma kvôli tebe odhalia,neskončil som iba ja,ale aj ty" prikývol som a s týmito slovami odišiel z miestnosti.
Vyšiel som do svojej izby a hned som za sebou zavrel dvere.Sadol som si za stôl,na ktorom mám položený notebook.Ked sa mám zblížiť s Martinou,potrebujem o nej informácie.Vedieť niečo o jej kamarátoch,vzťahoch,všetko.
•••
Po pár socialných sieťach som zistil,že to dievča je naozaj jednoduché.Ako som si myslel,proste ocinkové dievčatko.Jej kamarátky,teda kamarátka,ked sa musím opraviť,tiež nebola nič extra zaujímavého.
Zaklapol som notebook a vytiahol svoj telefón.Najel som na kontakt Stephie a napísal jej sms:
Ja:"Príd,budem ťa čakať.
Myslím,že oblečenie na prespanie ti nebude potreba."
Hned ako som dopísal som telefón vrátil do vrecka,nepochybujem že príde.Ešte nikdy sa nestalo,aby neprišla.Je to proste dievča na zavolanie.Medzi čakaním som ešte skočil do sprchy.
Ked som vyšiel,hned čo som si sadol na postel,som započul klopanie.Uškrnol som sa a postavil,prešiel k dverám a otvoril jej.Prehliadol som si ju.Ako vždy,rovnaká pomyslel som si,a moja myšlienka bola taktiež pravda.To dievča ma nikdy neprekvapí.
,,Budeš tu stáť ako stĺp alebo ma pozveš dnu?" uškrnula sa,pozrel som sa na ňu ,,Obaja vieme,že žiadne pozvanie nepotrebuješ" prekrútil som očami a ona išla dnu.Zavrel som za ňou dvere,a myslím si,že si všetci vieme predstaviť,čo sa dialo.
•••
Pohlad Martiny
Ráno,som sa ako vždy,zobudila na zvuk budíku.Ale dnes mi nevadil,a je jedno,akú mám náladu.Ide o to,že som asi ešte nikdy v živote,nebola úplne spokojná.Neviem prečo,asi to bolo mojou roztržitosťou.Možno,by som oddnes konečne mohla začať svet brať inak.
Totiž,musím sa priznať,že v noci som premýšlala,nad všetkým možným,a ja vlastne naozaj nemám dôvod si na niečo sťažovať,alebo aj otcovi niečo vyčítať,takže hned prvá vec čo urobím,ked zídem dolu bude to,že sa mu ospravedlním.A aby som nezabudla,budem sa usmievať na všetkých na okolo,pretože nikdy nemôžeme vedieť,kto to práve potrebuje.
Postavila som sa z postele a prešla ku skriny,vybrala si oblečenie (pozn.au.bohužial mi to nejde pridať:/) ) a obliekla sa,potom prešla do kúpelne a učesala sa,umyla si tvár,vyčistila si zuby a jemne sa nalíčila.
Potom som z kúpelne vyšla,schmatla telefón,na ktorý som sa odvčerajška nepozrela a zišla dolu.Na moje prekvapenie,môj otec bol tu,takže sa mu môžem ospravedlniť hned teraz.Sedel v kuchyni,tak som išla tam.
Dala som mu pusu na líce a sadla si vedla neho.Pomrvila som sa na stoličke,nadýchla sa a začala ,,Ja..prepáč za ten včerajšok oci.Naozaj ti nemám čo vyčítať,a všetko,čo sa včera stalo,je moja chyba" prikývla som ,,Včera večer..Jorge somnou nešiel preč kvôli sebe,ale ja som zdrhla,a on ma iba išiel nájsť.." priznala som sa a prikývla ,,Mrzí ma to.." dodala som.
Pozrel sa na mňa s vážným pohladom a prikývol ,,Vieš čo to znamená,však?" nadvihol obočie ,,Odteraz nikam nepôjdeš bez toho,aby som vedel kde si a s kým si.Zbytočne som sa na Jorgeho naštval.Dúfam že sa to opakovať nebude" naozaj,som si myslela,že mi povie,niečo horšie.Teda,nie že by toto nebolo hrozné,ale nikdy nie je nič tak hrozné,aby nebolo aj horšie.
Prikývla som ,,Chápem oci.." nadýchla som sa a potom pokračovala ,,A môžem ísť..dnes von?.." podvihla som obočie a čakala na jeho odpoved ,,Jedine s Jorgem,a s nikým iným nebudeš ani hovoriť" pokrútil hlavou.
,,Fajn.." prikývla som ,,Dakujem.." pousmiala som sa,postavila od stolu a prešla ku chladničke,z ktorej som si vzala jogurt.Zavrela som ju a zo šuplíku kuchynskej linky som si vzala lyžičku.Oprela som sa o linku a začala jesť.
,,Mimochodom..oci?" pozrela som sa smerom k nemu a nachvílu jogurt odložila ,,Hm?" podvihol obočie a pozrel sa na mňa ,,čo bolo tak vážne,že som tu nemohla byť?.." podvihla som obočie.
---------------------------------------------------------
Zasa kratšia časť,prepáčte:)
Mimochodom,oddnes budem časti aj venovávať,takže ak by niekto chcel:)
