Pohlad Martiny
,,Áno.." prikývla som,a prešla k nemu.Spoločne sme potom išli dalej.Nedalo mi to,prerušila som ticho ,,Môžem otázku?" pozrela som sa na neho.Prikývol ,,Môžeš" zamrmlal ,,čo sa s tebou stalo?" nadvihla som obočie ,,Nič" odsekol ,,čo by malo?" nadvihol ho tiež.
,,Nič len..predchvílou si bol ešte v pohode" pokrčila som ramenamy ,,A teraz snád niesom?" založil si ruky na prsiach ,,To nehovorím len.." nadýchla som sa a pokračovala ,,Si sa predtým choval milšie.." zamrmlala som a prikývla ,,No jasné.." zamrmlal a pokračoval v chôdzi.
Zasa následovala chvíla ticha.Naozaj,moc,moc a moc neznášam ticho ,,A.." pozrel na mňa,tak som pokračovala ,,Kedy môžem ísť domov?" nadvihla som obočie ,,Ked mi zavolá tvoj otec" pokrčil ramenamy a prikývol.Skvelé,tak teraz musím byť vonku.Prikývla som a bez slova pokračovala dalej v chôdzi.
•••
Po chvíli,sme zasa prešli do mesta,ved prečo nie,sa vracať z miesta na miesto.Musím priznať,že stále premýšlam,čo sa s Jorgem v parku stalo,a kto bol ten chlap.Dve veci,na ktoré sa asi nedozviem odpoved.Pozrela som na Jorgeho,ktorý zamyslene pozerá pred seba.Aby som vám osvetlila situáciu,Jorge ma zatiahol niekam,kde to ani sám nepozná.
,,Už vieš kde sme?.." pristúpila som k nemu ,,Nie" pokrútil hlavou a pokrčil ramenamy ,,Fajn,že to berieš s takou pohodou" prekrútila som očami a prikývla.Povzdychol si ,,Tak prepáč že v hlave nemám navigačku" prikývol a potom sa obzrel okolo seba ,,Ale je zaujímavé,že ked tu niekoho oslovíš,tak ten človek ťa s radosťou ignoruje" prikývla som.
,,Predtým si taký bol určite aj ty" podotkla som a prikývla ,,No dovol" odfrkol si ,,Aspoň slušným ludom na ulici odpovedám" prikývol ,,Tá babka,ktorá sa ťa pýtala kolko je hodín by tvrdila niečo iné" pokrčila som ramenamy,áno,cestou,ako sme sem išli,sa jedna stará babka kolko je hodín.A ako zareagoval on? Povedal jej,nech si nájde niekoho,kto by bol ochotný sa pozerať na jej zošuverenú tvár.
,,To bola iba náhoda" zdvihol ruky na obranu ,,Nie,to nebola" namietla som a pokrútila hlavou ,,Horšie než to,čo som povedal tej babke je to,že mi práve asi napísal tvoj otec" prikývol a upozornil na zvuk,s ktorým mu prišla sms.Vytiahol si telefón a pozrel sa na ňu ,,čo som? Génius.A preto teraz budem musieť odtialto nájsť cestu,skôr než ma pretrhne"
,,Keby si bol k tej babke milý,teraz by si ju možno niekde náhodne stretol,a ona by ti ochotne povedala kde si,a ako sa odtialto dostaneš" prikývla som ,,Fajn,nechajme už tú babku byť" prikývol ,,Ako myslíš" tiež som prikývla,a potom sa obzrela okolo seba.
Pohlad Jorgeho
Myslím,že ak ju nedovediem domov čo najskôr,som skončil.Juan ma vyhodí,teda ak ma nezabije,a ked ma nezabije,tak ma zabije otec.S ktorým si ešte mimochodom musím pohovoriť.Pozriem na Martinu,ktorá neustále nervózne podupkáva nohou.Na mobile zapnem GPS,takže mi to ukáže,na akej ulici práve sme.Ale musím uznať,že je vážne divné,ked sa stratíme v rodnom meste.
,,Fajn takže..ked teraz zabočíme do lava,potom pôjdeme rovno 300 metrov,tam zabočíme znova do lava a pôjdeme rovno,vydeme na námestí"prikývol som,vrátil telefón do vrecka a išiel.
•••
Ked sme prišli na námestie,zastavili sme v strede.Ale prečo? To naozaj neviem.Postavil som sa vedla Martiny a podvihol obočie ,,čo robíš?" založil som si ruky na prsiach ,,Vieš že musíme ísť" stále sa obzerala ,,Hej" jemne som do nej žduchol,strhla ku mne pohlad.
,,čo si chcel?" nadvihla obočie ,,čo robíš" prekrútil som očami,neznášam ked ma niekto ignoruje,alebo sa pýta,čo som hovoril ,,Nič len..nič.." pokrútila hlavou a dala sa do kroku ,,Ako myslíš" pokrčil som ramenamy a nechal to byť,asi typické ženské obzeranie s rúžovými okuliarmi na očiach.
•••
Po chvíli sme prišli k jej domu.Otvorila dvere a išla dovnútra,super,teraz len dúfam,že Juan nebude vyvádzať.Išiel som za ňou ,,Kde ste boli?!" dobre,mohol som iba dúfať.Pozrel som na Martinu,ktorá už smerovala k miestnosti,odkial krik vychádzal.
,,Oci..ja ti to vysvetlím.." povzdychla si a pokrútila hlavou.Samozrejme,že ju v tom nenechám.Išiel som za ňou ,,My sme sa nejakou náhodou.." začal som vetu,nadýchol som sa,že budem pokračovať,ale skočila mi do reči ,,Nejakou náhodou sme sa stratili" prikývla.
Juan si nás iba oboch prezrel a potom od zlosti zčervenal ,,Mohli by ste aspoň hovoriť bez toho aby ste sa doplňali?!" rozhodil rukami,obaja sme prikývli ,,My sme vlastne..no tak..išli sme sa prejsť..a stratili sme sa.." vysvetlila Martina a prikývla ,,Nieje to jej chyba.." pokrútil som hlavou.
,,Fajn fajn" prikývol ,,Teraz sa zastávajte jeden druhého" prekrútil očami ,,Upokoj sa" prikývol som ,,Je tu,žije" ukázal som na Martinu ,,Nie je dôvod prečo by si mal byť naštvaný" znova som prikývol a pokrčil ramenamy ,,Presne tak" súhlasila Martina.
,,Máte jediné šťastie,že sa tým nechcem zaoberať" prikývol ,,A teraz von!" zakričal a oboch nás vytlačil z jeho kancelárie.Iba som sa pozrel na Martinu,a spoločne sme pokrčili ramenamy.
Po chvíli Juan vyšiel s ironickým úsmevom na tvári ,,Takže Jorge" začal ,,Kedže ti to stráženie tak išlo,a očividne si nemal problém,tak tu zostaneš,než sa vrátim" povedal,nenechal ma odpovedať a išiel ku dverám ,,Som rád že súhlasíš" prikývol a odišiel.
Takže super,môže by byť zle,ako koňovi,ale musím strážiť jeho dcéru.Prekrútil som očami a pozrel na Martinu ,,čo teraz plánuješ robiť?" nadvihol som obočie a prezrel si ju ,,To neviem" pokrčila ramenamy ,,Tak si to rozmysli.." prikývol som a zatial si išiel pre vodu do kuchyne.
•••
Pozrel som sa na hodinky,ktoré vysali nad dverami v obývačke.19:30 a Juan nikde.Práve teraz,sa s Martinou snažíme vybrať film,ktorý by nám obom vyhovoval ,,Titanic?" nadvihla obočie a pozrela sa smerom ku mne.Pokrútil som hlavou ,,Aspoň som to skúsila" prikývla.
,,Pusti ma k tomu.." prikývol som a išiel k nej.Prezeral som si filmy,ktoré mala na USB.Sadol som si k nej,a pozrel na notebook,v ktorom má to USB ,,Vážne? Samá romantika?" nadvihol som obočie a zatial si prezeral dalšie filmy.
,,Bohužial.." pokrútila hlavou a pokrčila ramenamy.Prehladával som celú zložku,až som narazil na niečo,na čo sa dá aspoň pozerať ,,Aspoň že tu máš Annabelle.." prikývol som a vybral to USB,zatial som prešiel k DVD ,,Nie..to nie" pokrútila hlavou ,,Ale áno" pokrčil som ramenamy.
,,To prežiješ" prikývol som ,,To si iba myslíš.." pokrútila hlavou a medzitým si sadla na gauč.Išiel som do kuchyne,otvoril všetký možné šuplíky,a hladal popcorn.Ked som ho našiel,šlahol som ho do mikrovlnky.Chvílu som čakal,potom ho nasypal do misky a vrátil sa späť.
Spustil som to,sadol si vedla nej a dal jej popcorn do ruky ,,Dúfam,že to celé nebudem mať za krkom" zamrmlal som a vyložil si nohy na stolík nedaleko gauča.Prikývla,potom som venoval pozornosť už iba filmu.
Pri strašidelných scénach,sa stalo to,čo som očakával.Mykla so sebou a vysypala mi popcorn za krk ,,Héj" zasmial som sa a pokrútil hlavou ,,Prepáč.." zamrmlala ,,Vážne sa bojíš?" pozrel som na ňu a nadvihol obočie ,,Áno.." prekrútila očami a prikývla.
Pokrútil som hlavou a ked so sebou znova mykla,pritiahol som si ju k sebe.Ale nemýlte si to s citmi,to nie ,,Neboj sa.." pokrútil som hlavou ,,Som tu s tebou.." zamrmlal som a prikývol.
-------------------------------------------------------------------------------
Dakujem Vám za všetký votes a komentáre:) Som rada,že sa Vám to páči:) a ako vidíte,už sú si trochu bližší:D ale kam furt môže Juan miznúť?:D verte mi,toto sa ešte dosť zamotá:D:)
