Pohlad Juana
Zostal som zarazený touto otázkou,pretože som naozaj netušil,čo jej povedať.Myslím,že by nebolo vhodné jej povedať,že po jej otcovi niekto ide.Iba som pokrútil hlavou a postavil sa od stolu ,,Pozri sa Martina..pre nič dôležité,nemusí ťa to zaujímať" prikývol som a vydal sa ku dverám.
Ešte pred dverami,som si zrovnal sako a potom vyšiel von.Prešiel som za roh domu,a potom stále rovno,pokial som neprešiel k podzemným garážam nákupného centra,ktoré je nedaleko.Obzrel som sa okolo seba,a potom prešiel k "zóne" (pozn.au.Neviem ako to nazvať:D) H8.
Znova som sa obzrel okolo seba,pretože nikdy nikde nemôžete byť v bezpečí.Vytiahol som z malého vrecka na mojom saku klúče od môjho dalšieho auta,červeno-čierneho Audi R8.Odomkol som ho a nasadol,samozrejme na miesto vodiča.Uznávam,že je divné,parkovať autá v podzemnej garáži nákupného centra,ale ak by som mal príliš aút pred domom,bolo by to ešte divnejšie,ludia by to videli ako tŕň v oku.
Naštartoval som,a medzitým si vybral telefón,ktorý som dal do držiaku ktorý mám na kapute.Vytočil som môjho "kolegu" Vincenta ,,čo sa deje?" ozval sa hlas z telefónu.Rozjel som sa ,,Nieje žiadna nová stopa?" nadvihol som obočie,aj ked som vedel že ma nevidí.
,,Ako ti to povedať..neustále sa objavujú nové stopy,kamarát,myslím si,že si si nevybral dobrú možnosť.Možno je ten chlap vážne nebezpečný,a nebola to len žiadna hra" uchechtol som sa ,,Nežartuj Vincento,nevyzeral na to,že by bol nebezpečný" prikývol som,a šoféroval dalej.
,,Ani ty nevyzeráš na to,že by si bol nebezpečný.Klameš svojej dcére celých 16 rokov,ale tváríš sa,že máš pokojný život.Ludia sú herci,na to si časom zvykneš.Ale fajn,pokial chceš počkať,než zajde tak daleko,než niečo urobí alebo zavolá fízlov,tak fajn" povedal a potom zložil.
Prekrútil som očami,neverím že by si dovolil niečo urobiť mne,alebo mojej rodine,teda Martine.Nakoniec som zabočil do uličky,ktorá vedie do štvrte,ktorú ludia nazývajú ako "štvrť smrti" verím,že tam nájdem to čo potrebujem.Potrebujem niekoho,kto preverí toho človeka.
Zaparkoval som pred čínskou reštauráciu,teda skôr tým,čo z nej zostalo.Už je to iba stará,ošarpaná budova s názvom,z ktorého bliká už pomaly iba každé druhé písmeno.Vystúpil som,a ešte raz si pozorne reštauráciu prezrel.Rozbitý výklad,prečo nie pomyslel som si a uškrnol sa nad tým.
,,Hej ty!" započul som za mojím chrbtom,otočil som sa,a uvidel chalana s cigaretou v huby.Mal na sebe potrhané rifle,ale myslím si,že toto nieje ten "módný trend" a špinavú,šedú mikinu.Vydýchol dym,hodil ju na zem a zadupal ,,čo tu chceš?" nadvihol obočie a založil si ruky na prsiach ,,Hladám niekoho,kto mi zistí informácie o jednom chlapovi" prikývol som a uškrnol sa.
,,Ak chceš,poradím ti,ale samozrejme nie zadarmo" uchechtol sa,a rukou znázornil aby som mu dal peniaze.Pokrútil som hlavou,ale vedel som,že sám to nenájdem.Vytiahol som peňaženku a podal mu 10€ ,,Toto ti bude musieť stačiť" prikývol som.Vzal si ich.Nadýchol sa a začal ukazovať rukami ,,Takže,teraz pôjdeš rovno po tomto chodníku," ak mám priznať,nie je to chodník,ale možno predtým bol.
,,A potom zabočíš doprava,prejdeš po "obchod so suvenírmi," pokračoval s úškrnom na tvári ,,A tam bude sedieť taká stará rašpla s mačkou na rukách.Spýtaš sa jej na syna,a ona už ti povie kde je" prikývol ,,Dakujem" zamrmlal som,predsa,výchova nepustí,aj ked "nerobím pekné veci".
Pokrútil hlavou,potom som sa na chvílu zadíval znova na ten čínský obchod.Bože,ved tam sa to hemží potkanmi.Ked som sa otočil,už tam nebol.Pokrčil som ramenamy,a išiel presne podla jeho pokynov.Prešiel som na "chodník" po ktorom som išiel rovno,zabočil som doprava,a pred "obchodom so suvenírmi" naozaj sedela stará vráskavá babka,s jednookou čiernou mačkou na rukách.
