Pohlad Martiny
,,Vidíš,že to nebolo tak zlé" prehodil Jorge,ked to skončilo a prešiel k DVD aby vybral usb a vybral ho ,,Možno podla teba.." prikývla som,a ked som pomyslela na to,ako si ma Jorge k sebe pritiahol,pousmiala som sa.Ale hned na to som pokrútila hlavou,aby som tú myšlienku zahnala.
,,Ale prosím ťa.." pokrútil hlavou ,,Horší horor bude,ked sa vráti tvoj otec,a uvidí popcorn v gauči" prikývol a pokrčil ramenamy ,,Pravda.." povzdychla som si,prikývla a postavila z gauča.Pozrela som sa naň,naozaj je všade popcorn ,,Kde máte vysavač?" nadvihol obočie.
,,Myslíš si,že ja to viem?" tiež som ho nadvihla ,,Niesom tu zasa tak dlho.." pokrútila som hlavou ,,Tak ho podme nájsť" pokrčil ramenamy ,,Fajn.." prikývla som,a spolu sme išli prehladávať celý dom.
Ked sme ho po pol hodine našli,prešli sme naspäť do obývačky ,,Ehm.." začal Jorge a pozrel na mňa ,,Vieš vysávať?" nadvihol obočie ,,Jasné.." prikývla som ,,Ved to je lahké.." pokrčila som ramenamy ,,Možno tak pre ženy" odfrkol si a prikývol.
Prikývla som,a potom zapojila vysávač do elektriny.Chvílu som v poriadku vysávala,potom ku mne prišiel Jorge a vzal mi ten vysávač ,,Ukaž" prikývol ,,Ved tu máš ešte dosť popcornu" prikývol a potom začal vysávať.Potom z neho dal dole hlavicu (pozn.au. Nie,naozaj neviem ako sa to volá :D) a otočil vysávač oproti mne.Začal ma vysávať namiesto gauča.
Možno to znie divne,ale strašne to lechtá.Začala som sa smiať ,,Héj.." neustále som sa smiala a pokrútila hlavou ,,čo je?" zasmial sa a potom prestal ,,Nehovor,že ťa to lechatalo" povedal ironicky a pokrútil hlavou.So smiechom som s ňou pokrútila tiež.
,,Kedy si myslíš,že sa vráti otec?" po chvíli som prehovorila a nadvihla obočie ,,To neviem.." pokrútil hlavou a prikývol ,,A vieš čo budeme robiť teraz?" znova som nadvihla obočie,naozaj sa nudím ,,To tiež nie" znovu pokrútil hlavou.Povzdychla som si.
,,Takže sa tu budeme nudiť?.." pozrela som na neho ,,Asi á.." prerušilo ho jeho zvonenie ,,Počkaj" prikývol,odišiel do kuchyne kde ten hovor vzal.Nedalo mi to,pokrútila som hlavou nad vlastnou zvedavosťou a prešla ku dverám kuchyne.
,,Nie..som v práci.." hovoril a prikývol ,,Neboj sa,Stephie.." musím uznať,že počuť ženské meno ma zarazilo ,,Strážím iba také..dá sa povedať dieťa" prikývol a pokrčil ramenamy.Takže dieťa? Prekrútila som očami a pomaly prešla ku schodom,po ktorých som potom išla do izby.
Je skvelé,sa dozvedieť,že pre človeka,s ktorým trávíte v poslednej dobe dni,ste iba dieťa.Toto by ma dokázalo naštvať,aj keby mi to povedal úplne cudzí človek.Nechápem tomu,aj keby som robila čokolvek,ludia ma budú asi stále brať ako dieťa.
Lahla som si do postele a otočila na bok.Fajn,takže dieťa.Moje názory,väčšinou niesú tak detinské pomyslela som si a sama nad sebou pokrútila hlavou.Myslím,že oddnes,budem hovoriť to,čo si naozaj myslím.Robiť to,čo chcem robiť.A ničím sa nenechám zastaviť.
Možno Vám to príde divné,že sa naštvem,aj nad úplnými maličkosťami,ale naozaj nechcem,aby ma všetci brali ako dieťa.Už dávno niesom malé dievčatko,a neznášam,ked ma tak niekto berie.
Prevalila som sa na druhú stranu.Prečo ma neberú,ako iné dievčatá v mojom veku? To sú aj ostatné baby,pre nich stále deti? V tomto svete,sa asi ešte naozaj nevyznám.Postavila som sa z postele,všetký moje kroky,nemusia byť tak premyslené.
Znova som prišla dolu,no išla som hned ku dverám ,,čo robíš?" prišiel ku mne Jorge a nadvihol obočie ,,Idem von" pokrčila som ramenamy ,,Teraz?" prezrel si ma ,,Áno?" prikývla som a otvorila dvere ,,Počkaj.." pokrútil hlavou ,,Nemôžeš ísť sama" ,,Mýliš sa" odsekla som.
,,čo sa s tebou stalo?" nadvihol obočie ,,Takže dieťa,však?" prižmúrila som oči ,,Ja ti to vysvetlím.." povzdychol si a pokrútil hlavou.Vyšla som von,a zavrela za sebou dvere.Úprimne,ani neviem,kam teraz pôjdem.
______________________________________________
Opäť krátka časť,prepáčte:/ dá sa povedať,že táto dnešná je o ničom..ale aj tak dúfam,že sa to dá aspoň čítať:)
