Pohlad Ruggera
Kedže svoje sluby splňujem,išiel som k miestu,kde má údajne Miguel byť.
Obzrel som sa.Samozrejme,že neprišiel sám.
Zasmial som sa nadtým,a vytiahol pištol.
Ked ku mne jeden z jeho chlapov prišiel,jednoducho som mu kopol do brucha.Zatial,čo sa chytil na mieste,som ho postrelil.Nemám prečo s nimi zaobchádzať v rukavičkách.
Odfrkol som si,a pozrel na dalšieho z nich,ako išiel ku mne.
Toho som postrelil skôr,ako sa ku mne skusil priblížiť.Ked som započul oslý smiech,okamžite som sa otočil.
Stál tam Miguel,uškrnol som sa ,,Nevieš prísť sám,však?" nadvihol som obočie a pohrával si s pištolou.Pokrútil hlavou ,,Stále ma udivuje ako len tak zabíjaš ludí" povedal,a ignoroval moju otázku.
,,Na niečo som sa ťa pýtal," poznamenal som ,,Ale Miguel,ked si sem chcel ísť s niekym,tak si nemal brať iba dvoch" odfrkol som si.Celú tú dobu sa usmieval,čož mi bolo divne.
,,Neboli dvaja" povedal,a v tej chvíli mi to došlo.Okamžite som sa otočil,aby som sa aspoň o trochu vyhol tej gulke.
Bohužial sa mi to nepodarilo.Netrafil ma priamo do tela,ale gulka sa mi oškrela o ruku.Zasyčal som bolesťou,ked som sa pozrel na to miesto.Sakra,mám šťastie v nešťastí.
Rukou som šmátral po zemi,aby som dočiahol pištol,ktorá mi pri oškrení vypadla z ruky.
Miguel sa ani nenamáhal utiecť.
Asi ani nečakal,že ju zdvihnem.Uchopil som ju do druhej ruky,a namieril na ňho,zmáčkol spúšť ,,Uvidíme sa v pekle.." zamrmlal som.Neuhol sa.To mu patrí.
Pohlad Martiny
Po tom,čo Jorge povedal,že pôjde, už naozaj neviem,čo tam budem robiť.
Ešte ked si tam dovedie Stephie..
Ale aby to bolo férové,musím otca prehovoriť,aby s nami mohla ísť aj Lodo.
On bere Jorgeho,a ostatných jeho kamarátov,Jorge možno Ruggera,ak by nešla Lodo,nebolo by to fér.
Povzdychla som si,a pozrela sa smerom k terase.Stále pijú,a Jorge sa sem stále pozerá.Je to tak znervózňujúce.
Pokrútila som nadtým hlavou a odvrátila od nich pohlad.Ked zazvonil zvonček na dveriach,zdvihla som sa a išla otvoriť.
Stál v nich Ruggero.Ruku mal celú od krvi.Prezrela som si ho.,,Preboha.." zamrmlala som.
,,Skôr ako by si volala Boha by si mi mohla pomôcť dovnútra.." povedal.Prikývla som,a doviedla ho po gauč,kde si sadol.
Sadla som si na kreslo oproti nemu.Stále som tomu nechápala.
Nakoniec k nám prišiel Jorge,aj s otcom.
,,Okamžite sa postav.Zašpiníš im gauč" povedal Jorge.Prekrútila som nadtým očami.
,,Čo sa stalo?" spýtal sa otec.,,Viete..bolo to proste tak,že ma štípla včela" povedal Ruggero s iróniou v hlase.
,,Radšej by si mal ísť do nemocnice" poznamenal otec.Jorge sa ho pokúšal postaviť na nohy.Chudák,dúfam,že bude v poriadku.
•••
Stále som sa prevracala na posteli.Neviem,ako to tam zvládnem.
Otec povedal,že chce odísť už zajtra.
