Pohlad Martiny
Tentokrát som nemocnicu opúšťala s úsmevom.Doktori povedali,že otca čoskoro pustia,za čož som rada.
Otec naviac povedal,že mu to s Jorgem nevadí.Ale neodpustil si poznámky typu: Dúfam,že sa ťa nedotkol.Môže byť nebezpečný,a tak dalej..
Aj tak sa mi tomu príliš nechce veriť.Ale to je jedno.Jorge zastavil pred našim domom.Trhla som sebou,pretože som bola zamyslená.
Iba som nadtým pokrútila hlavou a otvorila si dvere.Ja a Jorge sme bez slova prešli dovnútra.Vyzula som sa a obzrela okolo seba.
Zaujímalo by ma,kde je Lodo s Ruggerom.Teda..Lodo je očividne pri gauči a Ruggero tu už asi nie je.Pozrela som sa na Jorgeho a usmiala sa.
,,Prepáč..za to všetko.." zamrmlala som a prikývla.Znova som sa usmiala.Úsmev mi opäťoval a pokrútil hlavou ,,To je v poriadku..iba mám jednu otázku.Diego..on je tvoj priatel?.." spýtal sa a nadvihol obočie.
Nadýchla som sa a pokrútila hlavou ,,Nie,Diego nie je môj priatel" vyvrátila som to a zároveň ho uistila,že to tak nie je.
Prikývol,a usmial sa ,,Myslím,že by si mala ísť nahoru" prikývol a kývol hlavou ku schodom.Potom išiel za Lodo.
Iba som prikývla,a išla do svojej izby.
Pohlad Lodovicy
Jorge si prisadol ku mne.Kedže som sa zlakla,trhla som sebou a pozrela sa na ňho ,,Preboha,toto mi nerob,človeče" prikývla som a dala si ruku na srdce.Iba sa zasmial.
,,Čo potrebuješ?" spýtala som sa a nadvihla obočie.Nikdy by som nečakala,že zrovna my dvaja sa budeme spolu zhovárať.Iba sa nadýchol,ale stále zo seba nevedel nič dostať.
,,Ja..potrebujem radu.." povedal nakoniec.,,A s čím?" spýtala som sa a prezrela si ho.
,,Ide o Tini" vyhrkol a prikývol ,,V tom prípade ťa počúvam ešte lepšie.." prikývla som.Ak jej ublíži,ublížím aj ja jemu.Prisahám že budem to prvé čo ráno uvidí,a to posledné ked bude zaspávať.
,,Ja..myslím že ju milujem.." dostal zo seba,uhol pohladom a poškrabal sa na zátylku.
Myslím,že som práve prestala dýchať.Mala som sto chutí začať skákať po miestnosti,a kričať od radosti,ale neurobila som to.Zostala som na neho pozerať,div mi nepadla sánka.
Kedže som bola celkom dlhu chvílu ticho,prehovorila som ,,Myslím že by si jej to mal povedať" povedala som.On sa na mňa pozrel a uchechtol sa.
Ja..na jednu stranu neviem,či by to Tini chcela vedieť,alebo či by sa to medzi nimi tým všetko neskazilo.
,,To nemôžem.Ten vekový rozdiel a.." chcel pokračovať,ale prerušila som ho ,,Nie.Žiadny vekový rozdiel.To máš snád jedno,nie? Ale upozorňujem ťa.Ak jej to nepovieš ty,poviem jej to ja" prikývla som.
Pohlad Ruggera
Prechádzal som sa chladnými,nočnými ulicami Buenos Aires.
Musím priznať,že ak by som bol baba,s výkrikom by som utiekol.
Niektoré štvrte a ulice sú tu naozaj strašidelné,a kedže ich poznám aj nebezpečné.
Prišiel som k dohodnutému miestu.
Kedže toho Jorge má nasratého ako v nejakej telenovele,chcem mu pomôcť.Pretože som jeho dokonalý kamarát.
Pozrel som sa na Augusta ktorý tam rozsvietil lampu.Naskytol sa mi pohlad na Petra,ktorý bol priviazaný na stoličke a mal hubu prelepenú páskou.
Zasmial som sa,toto je to,čo som chcel vidieť.Prešiel som k nemu a kopol do jeho stoličky.Vlastnoručne som mu strhol pásku z huby.Ale ked sa mi na ňho naskytol pohlad,hlavou mi prešla iba jedna myšlienka.Mal by sa nechať ostrihať.
,,Takže.." začal som,dal si ruky za chrbát a začal okolo neho obchádzať ako v detektívkach.Nakoniec som zastavil pred ním a upieral na ňho pohlad.
,,Budeš hovoriť,však?" nadvihol som obočie,aj ked bolo dopredu jasné že nebude mať na výber.
Prekrútil očami ,,Nie," zasyčal a potom pokračoval ,,Ešte stále ťa môžem nahlásiť na polícii.." prikývol.
Zasmial som sa nadtým ,,Zavolaj si komu chceš,aj mojej mame.Nič ti nepomôže.Petrík,pochybujem že niekoho zavoláš,ked sa odtialto nedostaneš živý" prikývol som.
Najprv sa na mňa vystrašene pozrel a potom pokrútil hlavou ,,Nezabil by si ma" povedal s neistotou v hlase.Uchechtol som sa ,,Ale áno,ver tomu,.že áno" povedal som.Neklamal som mu.Som schopný toho,aby som ho zabil.Nemám problém.
Sklopil pohlad.Bože,dúfam,že tu nebude plakať.Naozaj nechcem aby sem zavolali hasičov,že aká je tu siréna.Pomyslel som si.
,,Ak si myslíš,že by som ťa nezabil,môžem ti dokázať pravý opak,kamarát" prikývol som.Vybral som svoju zbraň,ktorú vždy nosím pri sebe.Prešiel som k nemu zozadu a priložil mu pištol k hlave.
,,Teraz si premysli,či budeš hovoriť" pokrčil som ramenami.
,,Budem hovoriť" vyhrkol.Mám taký pocit,že sa ani nezamyslel.Znovu som prišiel k nemu,zasmial sa a pištol vrátil na miesto.
,,Ale ja som ti na výber nedal" poznamenal som a uškrnol som sa.Prikývol.Kopol som mu do stoiličky ,,A teraz hovoril" prikývol som.,,Ja..ja..ja..to bola nehoda" zakoktal.
Už aj som znovu vybieral zbraň ,,Nie je dobrý nápad mi klamať" pokrčil som ramenami ked som uvidel jeho vystrašený výraz.
,,A teraz pravdu inak ťa odbachnem hned na mieste" prikývol som,a myslel som to vážne.
,,To bola pomsta ! Za jeho dcéru aj za to že ma vyhodil!" vyhrkol.
Pohlad Martiny
Sedela som na posteli,a čítala si Justinové texty.Pousmiala som sa nad každým z nich.Nechápem ako je možné,že somnou vždy pohnú.
Aj ked som už väčšinu z nich počula x krát,a videla každé vystupenie s nimi.Som naozaj velká fangirl.
Potom som odložila telefón,a prešla k balkónovým dverám.Otvorila som ich,a vyšla na balkón.
Nadýchla som sa a obzrela sa okolo seba.Mala som naozaj krásný výhlad na mesto.Všade svietili lampy,a všeliaké svetielka.
Bolo to ešte krajšie,ako by si to človek dokázal predstaviť.
Ked ma niekto chytil okolo pásu,trhla som sebou.Potom som sa na ňho pozrela lepšie.Jorge.Pousmiala som sa,a pozrela zasa pred seba.
,,Milujem ťa.." zamrmlal.
