Pohlad Jorgeho
Teraz neviem,čo vo mne vrelo.Moja genialita alebo to,že jej niekto napísal milostný list?! Síce ma do toho nič nie je ale aj tak! Čo si to dovoluje? Keby som ho videl zmlátil by som ho ako hada.Pohrával som si s listom v ruke a netrpezlivo čakal na jej reakciu.
Zamračila sa a vytrhla mi ten list z ruky.Vyzerala naštvane ,,Nechápem,čo to robíš!" rozhodila rukami ,,Nič ťa do toho nie je! Nečakala by som,že by si sa mi niekedy hrabal vo veciach!" prikývla.
,,Ja tiež nie ! Tak si nabudúce skúš lepšie schovávať veci! Alebo milostné listy od svojho priatela! Ale máš pravdu,mňa do toho nič nie je!" prikývol som.Iba prižmúrila oči a pokrútila hlavou.Rýchlo upratala črepy z pohára,a išla do svojej izby.
Uznávam,že nebolo najlepšie to čítať,ale čo som mal robiť? Naviac,ako by povedal Juan,je príliš malá na to,aby mala priatela.
A keby som chcel,mohol by som byť 100x väčší romantik ako Diego.Aj tak nechápem,prečo mi to vadí.
•••
O 2 dni neskôr
Už dva dni od toho s listom somnou normálne neprehovorila.Ani nedokáže byť somnou v jednej miestnosti.Asi bude naozaj naštvaná,ale myslím si,že jej jediný problém je DIEGO.
Čo dievčatá s tými listmi narobia.Som si istý,že Diego je nejaký sviniar,a ublíži jej.
Alebo príliš dobrý,a zostanú spolu.Pomyslel som si.Nie,to nie.
Ved Diego je už len meno ako z telenovely,určite to bude nejaký ufúlaný rolník,ako by to povedal Ruggero.
Ale Tini..kedy somnou konečne prehovorí?
Prídem tam,chvílu zostane v miestnosti,potom sa postaví,a ide preč.A to robí stále.
Nechápem tomu,a ženám asi už nepochopím nikdy.
Ale možno by mi s tým vedela pomôcť mama.
Postavil som sa,vyšiel z izby a išiel dolu po schodoch až za ňou až do kuchyne.
,,Mami?" nadvihol som obočie.Trhla ku mne pohladom ,,Hm?" spýtala sa.
,,Vedela by si mi..pomôcť?" nadvihol som obočie,znovu.Prikývla ,,Podla toho,s čím" pokrčila ramenami.
Sadol som si za stôl,a ona si sadla oproti mne.Nadýchol som sa ,,Ja..mám jednu..teda už neviem,či kamarátku.A,..našiel som u nej asi list od jej priatela..neviem prečo,ale.." nedokončil som to.
,,Vadí ti to?" nadvihla obočie ,,Jorge,ale máš rád Stephie,však?" spýtala sa.
Nad touto otázkou som zostal mlčať.Myslím,že nie by nebola najvhodnejšia odpoved.Ale klamať jej nebudem.
,,Beriem to ako nie,.." prikývla,a potom pokračovala ,,Jorge,ak k tomu dievčaťu niečo cítiš,povedz jej to.Nemôžeš čakať,že ked nezareaguješ,nepôjde inou cestou.Sama za tebou určite nepríde,ale čakať nebude" prikývla.Mala pravdu.Ale ja..k Tini nič necítim.
,,Ale mami,.." prekrútil som očami ,,Ja k nej nič necítim.Je to dcéra môjho "šéfa" a naviac má len 16 rokov,je to dieťa " prikývol som.Usmiala sa ,,Jorge,netrep blbosti.Sám vieš,že láska si človeka nájde,a je jedno,či je to dcéra tvojho šéfa,alebo je mladá" pokrčila ramenami.
,,Ale predtým,než niečo urobíš,si vlastne premysli,ako to máš" prikývla.Prikývol som ,,Fajn.." zamrmlal som,postavil sa,dal jej pusu na líce a odišiel.
Bolo by možné,aby mala mama a Ruggero pravdu? Pokrútil som nadtým hlavou a z vrecka si vytiahol klúče od mojeho auta.
Jel som rovno k domu Tini.Vedel som,že ked tam je Lodo,bude tam aj Ruggero.Ten chalan po nej ide ako po údenom,a ona ho furt odmieta.
Pohlad Ruggera
,,Čo je?" nadvihol som obočie ,,Nesmejte sa tolko" pokrútil som hlavou.Stále sa smiali.Práve som im hovoril o tom,ako ma s Jorgem tá čašníčka vyhodila. ,,Je to môj životný príbeh,ako som stretol čarodejnicu" prikývol som.
,,A to si jej naozaj vylial džús na hlavu?" spýtala sa Tini,a snažila sa upokojiť.Povzdychol som si.
,,Už som povedal,že do mňa niekto vrazil" pokrčil som ramenami.Rozosmiali sa ešte viac ,,Jasné" povedali zborovo.Nadtým,som sa zasa zasmial ja.
Potom som počul buchnutie dverí.Myslím,že to bude Jorge.Trhol som k nim pohladom,a potom sa pozrel na Lodo,odkašlal som si a naznačil jej,že by sme mali odísť.Myslím že tí dvaja si to musia vyriešiť.Prikývla,postavila sa a spoločne sme išli do kuchyne.
Pohlad Martiny
Pozrela som sa smerom ku dverám.Bol tam Jorge.Postavila som sa,a išla ku schodom.Nemám náladu na to,aby som s ním hovorila.
Chytil ma za zápestie a otočil ma k sebe.Prekrútila som očami,a snažila som sa mu zo zovretia dostať.
,,Mali by sme si pohovoriť.." zamrmlal.Bol iba pár centimetrov odomňa.Pokrútila hlavou ,,To si nemyslím.." povedala som.
,,Nechápem,kde je problém,iba som si prečítal jeden list,dejú sa aj horšie veci" pokrčil ramenami a pustil ma.Prikývla som ,,Áno..dejú.Ale neverila by som,že by si to niekedy urobil" prikývla som.
,,To už nezmením" pousmial sa a prikývol.Tiež som prikývla. ,,Mimochodom,.." nadýchol sa a pokračoval ,,Volal mi Vincento..doktori mu hovorili,že tvoj otec sa už prebral.." prikývol.
Neviem,či som bola teraz nadšená,alebo smutná.Nieže by som nechcela,aby sa otec prebral,ale bojím sa o to,ako zareaguje na Jorgeho.
Iba som sa usmiala,a prikývla ,,Môžem ísť za ním?.." spýtala som sa ,,Samozrejme.." povedal,usmial sa a prikývol.Potom sme spoločne odišli.Len dúfam,že nám zatial Ruggero nepodpáli dom.
Pohlad Jorgeho
Dúfam,že už sme si to definitívne vyriešili.Zastavil som pred nemocnicou,otvoril som dvere,vyšiel som z auta a otvoril aj jej dvere.Usmiala sa,a potichu mi podakovala.Iba som pokrútil hlavou,a potom sme išli do nemocnice.
•••
Tini už hovorí s Juanom.Som rád,že sa už konečne usmieva ako predtým.Len neviem,ako na mňa zareaguje Juan.Možno ju už v živote neuvidím.Postavil som sa tesne vedla dverí,aby som ich počul.
,,Takže si bola v celom dome sama?" spýtal sa Juan. ,,Nie.." povedala Martina,nadýchla sa,a potom pokračovala ,,Bol tam somnou Ruggero..Lodovica a..Jorge.." dodala.
Očkom som sa na ňu pozrel,ale tak,aby ma nevidela.Pousmial som sa nad ňou.Áno,asi to je možné.Asi ju milujem.
