Pohlad Jorgeho
Myslím,že už ju tu po okolí hladám vyše pol hodiny.Odteraz,aby si človek dával pozor aj na to čo hovorí do telefónu.Pokrútil som hlavou a vytiahol si z bundy cigaretu.Zapálil som si ju a pozeral sa okolo seba.Najhoršie na tom všetkom je to,že ked Juan zistí,že išla preč sama,som mŕtvy.
Pozeral som sa,do všetkých možných uličiek.Kam by išiel teenager v noci? Hladať ju v klube,by bolo zbytočné.Je to typické otcové dievčatko.Múdre,nikdy nič neskazí,a poslúcha na slovo.Takže kde by bola? Preboha,ved toto je ešte ťažšie,ako keby som mal hladať sériového vraha.
Potiahol som si z cigarety a následne vydýchol dym.Musím uznať,že pod svetlom z lampy,to bolo celkom zaujímavé sledovať.Vlastne,ked si to uvedomím,Martina vlastne byť daleko nemôže.Sama by sa nedostala späť,tak by daleko asi nešla.
Pohlad Martiny
Obzrela som sa po tmavej uličke.Asi naozaj nebol dobrý nápad aby som išla preč v noci ,,Vrr...kočička" započula som za sebou ,,Teraz si to s tebou užijeme" pocítila som cudzí dych na mojom krku.Prudko som sa otočila a na sucho prehltla.Zostala som na nich iba pozerať.
,,Nemáš slov?" zasmial sa jeden z nich a nadvihol obočie ,,Chyť ju" nakázal tomu druhému,ktorý stál tesne vedla neho a kývol ku mne hlavou ,,Nechajte ma!" zakričala som,nič rozumnejšieho ma v tej chvíli nenapadlo ,,Nekrič,lebo to bude ešte horšie" pokrčil ramenamy a pristúpil hlavou.
,,Teraz si tu s nami.A budeš robiť to,čo chceme my" uškrnol sa a prikývol ,,Pôjdeš teda sama alebo ťa máme schmatnuť?" nadvihol obočie ,,Nikam nepôjdem!" rozhodila som rukami ,,Povedal som ti že nemáš kričať" prekrútil očami a drsne ma schmatol za zápestie ,,Myslel som si,že ti to je jasné" zosilnil jeho stisk.
,,Pusti ma.." zamrmlala som a prikývla ,,Na to zabudni" zasmial sa ,,Ty budeš poslúchať nás,a nie my teba" prikývol a potom pozrel na jeho kamaráta.Pokrútila som hlavou,dalšia chyba,ktorú som spravila.Už nikdy nepôjdem von v noci sama.
,,Podme" zasyčal a snažil sa ma odtiahnuť preč.Musím priznať,mal dosť silný stisk ,,Nikam nejdem.." pokrútila som hlavou ,,Už som ti snád niečo povedal!" zakričal a jeho stisk ešte zosilnil ,,čo sa tu deje?" jasné,že som ten hlas okamžite spoznala.Jorge.
,,Pustite ju" prekrútil očami a ja som si iba povzdychla,pretože všetko čo vie Jorge,vie aj otec.Tváre tých chalanov zostali zmätené a vystrašené,čomu som nechápala.Hned ma pustil ,,My len..my sme nevedeli.." zamrmlali a potom zmizli.
,,A pre toto nemáš chodiť sama von" uškrnol sa a prekrúti očami ,,Si v poriadku?" nadvihol obočie ,,Som.." zamrmlala som a pretrela si miesto,kde ma držal ,,Urobili ti niečo?" pokrútila som hlavou ,,Nie.." potom som prikývla ,,Fajn.." prikývol.
,,Pod sem.." prikývol a kývol hlavou k nemu.Išla som,dal si dole bundu,a prehodil mi ju okolo pliec ,,Nechápem ako si mohla ísť von bez bundy" pokrútil hlavou ,,Dakujem.." zamrmlala som a potom sa nadýchla ,,A prepáč..že som zdrhla.." pokrútila som hlavou.
,,Keby to vedel tvoj otec,vadilo by mu to viac ako mne.." pokrútil hlavou a potom pokrčil ramenamy ,,Prosím..slub mi,že mu to nepovieš.." pozrela som na neho prosebným pohladom ,,Tak fajn.." povzdychol si a pokračoval ,,Ale pod podmienkou,že už to neurobíš" pokrútil hlavou.
,,Už nikdy.." prikývla som a vydali sme sa smerom k domu.Ked sme prišli,otec už sedel v obývačke.Ked nás uvidel,postavil sa a založil si ruky na prsiach.Prešiel k nám ,,Zaujímalo by ma,kde ste boli" prikývol.
