Pohlad Jorgeho
Cítil som sa,ako keby do mňa niekto zapichol tisíc nožov na raz.
Možno som ju stratil v tomto okamihu.
Stratil som všetko.
Všetko čo som kedy mal rád.
Povzdychol som si,a pozrel na Tini.Ten policajt nečakal.Vytiahol ma za ruky von,a nasadil mi púta.
,,Vysvetlím ti to.." zamrmlal som,ked ma bral do auta.
Neviem,či bola v tú chvílu naštvaná,naozaj smutná,alebo naprosto zlomená.
Ale vlastne,aký je v tom rozdiel?
Nikdy som nechcel,aby to takto dopadlo.
Sklonil som hlavu,a nasadol do auta.V tejto chvíli neznášam celú výšku.
Alebo vlastne..mňa celého.
Pozeral som sa,kam ideme.Smer policajná.Mohol som si to myslieť.
•••
,,Opakujem Vám,že nič bez právnika nepoviem" uškrnol som sa.Je neskutočné,ako môžu byť policajti blbí.
,,Právník Vám tiež nepomôže.Mali ste falošnú identitu,Blanco.A tým ste aj zfalšovali dokumenty.Zajtra máte súd,a dnes zostávate v cele" povedal,a odišiel.Prekrútil som očami,a potom pre mňa prišiel ten další.Vzal ma rovno do cely.
Lahol som si tam na dolnú postel.Myslím,že z tej hornej by som padol.Pozeral som na postel,a poviem Vám,som naozaj rád že som tu sám.Ak by som tu sám nebol,myslím si že by som tu zostal už aj za vraždu.
Otočil som sa na stranu,a pozeral na tú odpornú stenu.Možno by som to tu prežil.
Ak by som do Tini nebol tak šialene zamilovaný.
Pohlad Tini
Nevedela som,čo mám robiť.
Oprela som sa o stenu,a zjela po nej dolu.
Ako mi to mohol urobiť?!
Ten sen..telefonáty..všetko bola skutočnosť.
Bola som naívna,ked som si myslela že to myslí vážne.
Oprela som sa o trám dverí a sledovala ho ,,Neboj sa..už dlho to nepotrvá,a zbavíme sa ho.Možno aj jeho podarenej dcérenky" zasmial sa.Rozhodila som rukami,čo to má byť? ,,čože?!" vykríkla som.
,,Sakra!" zamrmlala som.Cez moje slzy som nič nevidela.
Aj ked som všetko videla rozmazane,som radšej sklopila pohlad ku svojím kolenám,aby som nevidela nič.Niekto si ku mne prisadol,ale rozhodla som si to ignorovať.Ani nechcem vedieť,kto to bol ,,Pššt.." snažil sa ma upokojiť,jemne položil jeho ruku na môj chrbát a pohladil ma po ňom.Vedela som kto to je,spoznala som ho,podla jeho hlasu.Nikto nemá rovnaký hlas ako on,nikto ho nemá rovnako krásny.
,,Bude to v poriadku.." prikývol,a dal mi pusu do vlasov.Iba som pokrútila hlavou,a plakala dalej.Jeho jemný dotyk,ma aspoň trochu ukludňoval.Myslím si,že s tolkým citom,s ktorým sa ma dotkýna on,sa ma nikto dotýkať už nebude.Neviem,prečo ma vždy Jorge tak rozruší,až tak,že dokáže zahnať myšlienku na otca.
Je komické,ako mi ho všetko pripomína!
Nenávidím ho!
Ale potrebujem ho.
Aj cez to ho nenávidím.
Ale milujem ho.
Nakoniec budem bipolárka,rovnako ako on!
