Pohlad Martiny
,,O čom to hovoríš?!" rozhodila som rukami a prešla k nemu ,,Nevyvádzaj" prekrutil očami a vypol hovor.Potom si založil ruky na prsiach a nadýchol sa ,,Nevieš že je neslušné počúvať rozhovory cudzích ludí?" podvihol obočie a prehliadol si ma ,,Na niečo som sa pýtala" pokrutila som hlavou a potom prikývla ,,Nemám dôvod ti odpovedať" pokrčil ramenamy.
,,Robíš si zo mňa srandu?!" iba sa zasmial a pokrutil hlavou ,,Ked som niečo povedal trvám si na tom" znova pokrčil ramenamy.To snád nemyslí vážne.Ked mi nepovie,o čo mu ide zistím to sama.Ked nie teraz,tak potom,ale raz určite. ,,Si hrozný.." pokrutila som hlavou.
,,Nepýtal som sa ťa na názor" odfrkol si ,,Mala by si si zvyknúť že všetko nejde podla teba" pokrčil ramenamy.Prekrutila som očami.,,Velmi vtipné" povedala som ironicky a pokrutila hlavou.
,,Nemysli si,že neprídem na to,čo to malo znamenať.." zamrmlala som a prešla do obývačky.Asi zachvílu začnem splietať teórie ako pri Pretty Little Liars.Povzdychnem si a pokrútim hlavou.Potom si vyberiem z kabelky telefón a pozriem na hodiny.Otec tu stále nieje.Zahryznem si do pery,a premýšlam,o čo by do pekla Jorgemu mohlo ísť.
Pohlad Juana
Pomaly som sa otočil k zadným sedánkam.Prezrel som si tvár neznámeho muža. ,,čo je?" zasmial sa ,,Si prekvapený?" zasmial sa a vytiahol si dútník,zapálil si ho ,,Kto si?" zasyčal som a potom si ho prezrel ,,A čo chceš?" nadvihol som obočie.
Zasmial sa a pokrutim hlavou,vydýchol dym ,,To že nájdeš chlapa ktorý sedí v zadu tvojho auta znamená že niečo musíš chcieť?" nadvihol obočie.Pokrčil ramenamy ,,Vlastne máš pravdu" prikývne ,,Niečo od teba chcem" ,,O čo ti ide?",,Urobíme to takto" nadýchol sa a prikývol ,,Bud mi dáš všetký tvoje domy v okolí Argentíny,alebo sa začnú diať veci,ktoré by sa nediali ani v tvojej nočnej more"
Jasné.Zasa nejaký vydierač alebo človek,ktorý má proste záujem o scénku.Na toto len tak neskočím ,,Naser si" prikývol som ,,A teraz vystúp" kývol som hlavou k dverám.Zasmial sa a ešte predtým než vystúpil zamrmlal ,,Ved ti ešte uvidíš" pokrútil som hlavou a nad jeho poslednými slovami sa uškrnol.Snád si nemyslel,že vyhodím všetken svoj majetok do vzduchu kvôli jeho kecom do vetra.Aj keby sa o niečo pokúsil,mám predsa ludí.Rozjel som sa smerom ku domu.
Pohlad Jorgeho
Pravda je,že teraz neviem čo robiť.Opieram sa o linku a premýšlam nad historkou ktorou by som to zakecal.Mám milión možností ale či tomu uverí neviem.Ešte teraz môže otec všetko spackať.Pravda je tiež,že sa k Juanovi dostanem cez jeho dcéru lahšie,takže to naozaj musím vysvetliť,a naviac ked mu to môže kedykolvek vykecať a určite bude veriť jej.
Prejdem do obývačky a s povzdychom si prisadnem k nej.Asi je naozaj zamyslená,pretože si ma nevšimla.Odkašlal som si a ona ku mne strhla pohlad.
,,čo chceš?" nadvihla obočie ,,Chcem ti to vysvetliť" ,,Nehovoril si že nemáš dôvod na to mi odpovedať? čiže,aj niečo vysvetlovať?" ,,Nechytaj ma za slová" zasyčal som a prekrutil očami ,,Ludia názory menia" ,,Nie tak rýchlo.." pokrutila hlavou ,,Tak necháš si to vysvetliť alebo nie?" nadvihol som obočie,ale stále som zatial v duchu vybieral ktorú možnosť použijem.
Prikývla,tak som sa nadýchol a začal ,,Zistil som,že sa niekto snaží zbaviť tvojho otca" prikývol som a pokračoval ,,Takže..snažím sa o ňom zistiť informácie,a preto sa hrajem na jeho kamaráta.Nie na kamaráta tvojho otca,je to zamotané,ale zbaviť sa tvojho otca nechcem" pokrútil som hlavou a dúfal,že mi to uverí.
Prikývla a potom pokrútila hlavou ,,Prepáč.." odlahlo mi ,,To nevadí" pokrútil som hlavou ,,Každému sa stáva,že počuje ako otcov spoločník telefónuje a vyzerá to ako keby sa ho chcel zbaviť" povedal som,samozrejme že zo srandy,a pokrčil som ramenamy.
Zasmiala sa a pokrútila hlavou ,,Vieš,že kvôli tvojím skutkom na teba musím neustále meniť názor?.." podvihla obočie ,,Ako to myslíš?" tiež som podvihol obočie ,,že..najprv..si mi pripadal byť..taký..protivný.." prikývla a potom pokračovala ,,Potom,som sa chcela kvôli tebe natrápiť nad mojími teóriami ako pri Pretty Little Liars..a teraz..naozaj neviem čo si myslieť.." pokrutila hlavou a pokrčí ramenamy ,,Pozri sa" nadýchol som sa a pokračoval ,, Síce som tvoj bodyguard,ale ak mi budeš veriť,tak za teba všetko rozhodne samo.." prikývol som a usmial sa.
Tiež sa usmiala.Musím uznať,jej úsmev je nádherný.Preboha.Je to dieťa.To už mi naozaj špliecha na maják? ,,Takže..veríš mi?.." nadvihol som obočie ,,Asi..áno.." prikývla a pousmiala sa.Fajn,takže všetko zasa ide podla plánu.Teraz si ju nejak namotám,a potom môj otec získa to čo chcel.Aj ked..nechcem jej ub..teda,to je jedno.
,,Fajn.." prikývol som a usmial sa ,,Nechcem sa k tebe chovať ako keby si bola dieťa,ale,mala by si ísť do izby" prikývol som,ona iba prikývla,postavila sa a išla.Hned po jej odchode prišiel Juan.Sadol si ku mne ,,Tak čo?" nadvihol som obočie ,,Nekázal som ti ju chrániť? čo mali znamenať tie veci s Petrom?" ,,Prepáč.." pokrútil som hlavou ,,Ja som o tom z počiatku nevedel..a potom..som tomu zabránil.Kludne sa jej opýtaj.Budem robiť čo budem môcť,aby som ju ochránil" prikývol som.
,,No ale v správnom zmysle" prikývol som zasa a pokrčil ramenamy ,,Fajn.." povzdychol si a prikývol ,,Deje sa niečo?" prezrel som si ho a potom nadvihol obočie ,,Chlapče,už ma prestávajú baviť tie scény vystrihnuté ako z hororu alebo nejakého prihoratého filmu.Dnes mi zasa sedel v aute chlap,a snažil sa ma vydierať" zasmial sa a pokrútil hlavou.Prikývol som.Počkať,čo ak to bol otec?
