Pohlad Jorgeho
Bože,zasa otec.Nechce prenásledovať každý môj krok,a všetko mi kúsok po kúsku ničiť? Neochotne som sa otočil a prekrútil očami.Potom som očkom pozrel na Martinu,ktorá sa otočila tiež,a založila si ruky na prsiach ,,Ani ma nepredstavíš?" nadvihol obočie a skúmavo si prehliadol Martinu.
,,Očividne nie" falošne som sa usmial ,,Ale no tak Jorge" zasmial sa a pokrútil hlavou ,,Rodrigo" prikývol a natiahol ruku k Martine,ktorá nás len nechápavo sledovala.Odvrátil som mu ju ,,Nedotýkať" zasyčal som a potom znova pozrel na Martinu.
Nadýchla sa,že niečo povie,ale prerušil som ju ,,Mali by sme ísť" ,,Ale ved počkaj" namietal otec ,,Ani mi nepovieš,čie toto dievča je?" nadvihol obočie ,,Nie" odsekol som a pokrčil ramenamy.Potom som sa s ňou otočil na odchod a išiel,pretože viem,že otec by toto nenechal len tak.Už dopredu ale viem,že mi bude dávať prednášku ako sa má hovoriť s vlastným otcom.
Martina po chvíli prehovorila ,,Kto to bol?.." pozrela na mňa.Zastavili sme,pozrel som sa na jej zmätenú,ale aj cez to nevinnú tvár.Nadýchol som sa a pokrútil hlavou ,,To je..jedno.." pokrčil som ramenamy a potom prikývol ,,Podme" znova som prikývol a dal sa do kroku ,,Fajn.." prikývla,bol som rád,že sa v tom nechce hrabať.
Po chvíli prišli do parku.Po ceste som si dal dolu moje sako,pretože to horko a pot,ktorý ma zalieval bol neskutočný.Sadli sme si na nejakú lavičku,a bez slova pozerali pred seba.Ked som sa pozrel na jej zamyslenú tvár,pousmial som sa a poriadne si jej tvár preskúmal.
Budem divný,ale konečne nejaká baba v mojej prítomnosti,ktorá je pekná.Stephie je proste..no..Stephie.Je pravda,že sa s Martinou nepoznáme dlho,ale vyzerá byť ako fajn baba.Bože,keby občas otec vedel na čo myslím,zabil by ma.
,,Deje sa niečo?.." pozrela na mňa,takže ma pristihla,ako na ňu pozerám ,,Nie nie.." nadýchol som sa a potom pokračoval ,,Nič.." pokrútil som hlavou a potom sa usmial ,,Ked myslíš.." prikývla a pokrčila ramenamy.Po chvíli sa jej kútky úst taktiež zdvihli a usmiala sa.Neviem,či sa opakujem,ale má naozaj krásný úsmev ,,Pôjdeme dalej?.." nadvihol som obočie,ona prikývla,tak som sa postavil,a išiel s ňou po boku.
Pohlad Martiny
Ked sme išli po parku,nemohla som nezapočuť hudbu,ktorá bola počuť už z daleka.Ked sme prešli okolo kapely,ktorá hrala,nedalo mi to a musela som sa pozastaviť.Jorge na mňa zmätene pozrel,zastavil tiež ,,Deje sa niečo?" zamrmlal a potom tiež pozrel na tú kapelu.
Pokrútila som hlavou a potom ich sledovala s úsmevom na tvári.Hrali naozaj úžasne.Ked skončili,zatlieskala som im,vytiahla som si z kabelky peniaze, a dala im ich do futrálu od gitary ,,Boli ste úžasný" prikývla som a usmiala som sa.
,,Dakujeme.." prikývol a usmial sa chalan,ktorý hral na basovku.Pokrútila som hlavou a potom sa znova usmiala,prešla som k nim,a každého z nich objala.Je divné,obímať niekoho,koho poznáte dve sekundy,ale sú to umelci,ide z nich neuveritelná energia.
Jorge si zatial založil ruky na prsiach.Potom prekrútil očami a schmatol ma ,,Pôjdeme už?" nadvihol obočie.Dobre,tento chalan vyzerá byť ako bipolár.
__________________________________________
Ospravedlňujem sa,.že včera nebola časť,ale bola som preč a nemohla som písať:) a dalej sa ospravedlňujem,že je táto časť krátka,ale možno dnes hodím ešte jednu:)
