Pohlad Jorgeho
Hned po tom čo odišla,som si sadol naspäť na gauč.Premýšlal som..o všetkom.
Raz ju chcem nechať ísť,a potom sa o ňu zaujímam.
Asi to bude naozaj šialené.
Neverím,že by som mohol byť stále ten istý človek,aký som bol predtým než som ju stretol.
Pravdepodobne by som asi sedel niekde v bare,a vychutnával si pohárik Whiskey.
Ale nie.Ja som išiel na dovolenku,ktorá ma nikdy nezaujímala,len aby som jej bol nablízku.
Keby mi niekto predtým povedal,čo budem robiť,vysmial by som ho.
Z môjho premýšlania ma vytrhlo buchnutie dverí.
Nebol v nich Juan,v ktorého som teraz dúfal,pretože som asi alergický na ženské,stála v nich Stephie.
Stephie,a tisícky tašiek ktorými bola ovešaná.
Zvrieskla a pribehla ku mne.
,,Tak čo si tu bezomňa robil?" nadvihla obočie.Keby si len vedela.Prezrel som si ju ,,Mňa by zaujímalo,čo si robila ty.Bola si vykradnúť vévodkyňu Kate,alebo čo?," nadvihol som obočie ,,Mám z teba pocit,že si sa zbláznila" povedal som.
Zamračila sa ,,Nemôžeš mať aspoň niekedy radosť somnou?! A to som si kvôli tebe bola kúpiť niečo pekného na večer!" prekrútila očami a s nadutým výrazom odišla do izby.
Jorge,kazíš veci čím dalej tým viac.
Ked som započul moje zvonenie,začal som šmátrať v mojich vreckách,no márne.
Postavil som sa,a pohladom ho hladal po miestnosti.
,,Máš rád Rock Bones?" spýtala sa.Ked som počul jej hlas,okamžite som k nej zdvihol pohlad.Uškrnol som sa.Najprv sa somnou háda,a potom príde ako keby sa nič nedialo.
,,Pozri sa..nechcem aby sme sa hádali," povzdychla si,a prešla ku mne,úplne som ignoroval,že mi stále zvoní telefón.Vnímal som každé jej slovo.Pokrútil som hlavou ,,Ani ja nie.." priznal som.
,,Takže..mier?" nadvihla obočie a usmiala sa.Kútky mojich úst okamžite tikli do úsmevu a prikývol som ,,Mier.." povedal som.
Chvílu sme na seba len tak pozerali,a usmievali sa.
Lenže ona nakoniec vypadla z "tranzu" ,,Ehm..myslím že ti zvoní telefón.." poznamenala a prikývla,potom odišla na terasu.
Ako to,že vždy ked je v mojej prítomnosti som ako vymenený?
Raz príde ako víchrica,ktorá otočí celý moj svet hore nohami,a potom to príde napraviť.
Som z nej zmätený.
Pokrútil som hlavou,aby som zahnal myšlienky a prešiel k telefónu.
Bože,Jorge,mal si ho pred očami.
Vzal som ho,a uvidel som asi 10 zmeškaných hovorov od Ruggera.Zabije ma.Možno že aj doslova.
•••
,,Samozrejme Stephie,skvelá novinka" prikyvoval som jej,aj ked som si naprosto neuvedomoval čo hovorí.
,,Ako môže byť skvelé to,že sa mi zlomil necht?!" vykríkla a nadvihla obočie.Pokrútil som hlavou ,,Ja,.." chvílu som premýšlal nadtým čo jej poviem ,,To bola spomalená reakcia na to predtým" prikývol som.Nič lepšieho ma asi napadnúť nemohlo.
