Pohlad Martiny
,,Č-čože?" zostala som zarazená.Nečakala som na odpoved,stiahla som si telefón z ucha a bezducho ho položila na postel.Do očí sa mi natlačili slzy,čo ak sa mu niečo vážneho stane? Prežije to vôbec?
Postavila som sa z postele,zobrala som si bundu kedže pršalo a pomaly išla dolu.Musím zistiť,kde je,ako na tom je.Medzitým,ako som išla dolu som započula zvonček.Okamžite som zletela dolu ku dverám.Úprimne,du´fam že si zo mňa Vincento s niekym,len dosť škaredo vystrelil.
Ale nie,nebolo to tak.Predomnou stál Jorge,s nejakým dalším chalanom.Nadýchla som sa,chcela som mu o tom všetkom povedať,ale namiesto toho som sa iba rozplakala.
,,Vidíš to Jorge? Všetkých tvoj výzor desí! Vidíš?! Plače!" ukázal na mňa ten chalan.Myslím,že to myslel vážne.Jorge na ňho hodil vražedný pohlad ,,čo sa deje?" povzdychol si a pozrel na mňa.Pokrútila som hlavou,a v duchu sa nutíla,aby som mu niečo povedala.
,,Otec..havaroval.." prikývla som.Pokrútil hlavou a objal ma.Ten chalan,zapískal ,,Pod dovnútra" zamrmlal Jorge,v objatí somnou išiel dovnútra.Zavrel za nami a tým chalanom dvere,a doviedol ma do obývačky,kde mi dal dole bundu.Teraz som sa cítila,vážne divne.Ale som rada,že tu je.
Sadli sme si na gauč,ten chalan oproti nám.Nadýchol sa a pozrel na mňa ,,Povieš mi,čo sa stalo?" nadvihol obočie ,,Ja..ja vlastne..ani neviem..Vincento mi iba zavolal,že otec mal nehodu.." prikývla som,a snažila sa utíšiť.
,,Mala by si sa upokojiť.." poznamenal,a znovu ma vtiahol do objatia.Prikývla som,a objala ho tiež.Potom,si ten chalan odkašlal takže sme sa odtiahli.
,,Myslím,že by nás mal niekto predstaviť.." povedal,a prikývol,pričomž sa pozeral na Jorgeho.Jorge sa nadýchol,a ukázal na toho chalana,,Martina,môj kamarát,Ruggero,.." prikývol,a potom pokračoval ,,Ruggero,Martina " prikývol.Natiahol ku mne ruku,tak som mu s ňou potriasla.
•••
Jorge práve v kuchyni,telefónuje s Vincentom ohladne otca.Nervózne som sa pomrvila,a pretrela si oči.
,,Myslím,že už by si nemala plakať" povedal Ruggero ,,Musím uznať,viac by ti to svedčalo s úsmevom,a naozaj neviem ludí upokojovať" prikývol ,,Ty nevieš nič.." pripojil sa k nám Jorge,a sadol si naspäť vedla mňa.
,,Čo povedal?.." pozrela som sa na ňho a nadvihla obočie.Povzdychol si ,,Sám o ňom nič nevie.." pokrčil ramenamy a prikývol.
,,Hlavne nerobte,ako keby hned umieral.Teda,je to možné,ale tak" povedal Ruggero a rozhodil rukami.Toto ma naozaj upokojilo pomyslela som si.Ruggero si odkašlal,takže sme sa na ňho ja a Jorge pozreli.
,,Aby som to tu trochu oživil,Vám poviem jednu velice krásnú príhodu z môjho detstva," začal,ja a Jorge sme prikývli,on potom pokračoval ,,Kedže som bol malý,sprostý nezbedný Ruggero,čož mi aj zostalo,som rodičov donútil,aby sme išli stanovať.A kedže naša rodina je tak trochu,retardovanejšia,sme zabudli na jedenie.Takže sa rodičia pobrali do lesa,ale nebojte sa,nestretli vlka.Nechali mi tam zapalovač,a povedali,že s ním mám nejak zapáliť vatru.Ja som na nich hodil iba ´čo to sakra fejs´ a potom pozrel na môjho brata,ktorý tam neustále mrnčal.Prisahám pánu Bohu,že keby som mal po ruke vetvičku,by som mu vypichol oko," nad týmto som sa musela zasmiať.
,,A potom,som ako malý,sprostý,nezbedný,ale aj cez to krásný a talentovaný Ruggero,namiesto vatry zapálil stan" prikývol.Rozosmiala sa som sa nad tým,a snažila sa tváriť že som pred chvílou neplakala ,,Ty si strašný idiot" povedal Jorge,pokrútil nad ním hlavou a uchechtol sa.
,,Ja niesom idiot" nasadil urazenú tvár,ale skôr vyzeral,ako skysnutý pomaranč.Bol naozaj k smiechu ,,Ale neplač" Jorge sa snažil tváriť,že je mu to lúto.
,,Je koniec" povedal Ruggero,a ja som sa snažila tváriť že to nie je odveci,a nesmiať sa.Postavil sa,a odišiel do kuchyne ,,Ale.." povedal za ním Jorge,ale musím priznať,že keby boli naozaj gayovia,bola by som ich najväčší shiper.
,,Už je ti lepšie?.." spýtal sa Jorge,ked sa na mňa pozrel,a nadvihol obočie ,,Neviem,.." zamrmlala som ,,Nieje mi dobre..ale ani horšie ako predtým.." pokrútila som hlavou a pokrčila ramenamy.
,,Zhodnime sa na tom,že je to lepšie.." prikývol.Prikývla som tiež.
Pohlad Ruggera
,,Au!" zasyčal som,ked som si popálil prst pritom,ako som sa snažil sviečku zo stolu premiestniť inde.Zapálil som už dosť vecí,stan,uterák,babkinú blúzku (ak by ste ju videli,boli by ste mi za to vdačný) som expert,na podpalovanie,a vecí ohladne ohňa,a myslím,že by Tini (som expert na prezdívky) nepomohlo ak by sa z nej stal bezdomovec.
,,Som taký hrdina,a popritom ubližujem sám sebe" zamrmlal som si pod nos a fúkal si svoj prst.Za chvílu pri mne stála Tini,a aj Jorge.
,,Čo sa stalo?.." spýtala sa,a nadvihla obočie ,,Nič,čo by malo?" tváril som sa,že sa nič nestalo a tú ruku,na ktorej som si opálil prst som dal za chrbát.Jorge prekrútil očami ,,Ruggero,neklam,tvoje dievčenské vykríknutie bolo určite počuť až na ulicu" pff,ved ja kričím ako muž!
,,Ked tak som kričal ako velmi statočná,hrdinská a dospelá žena" poznamenal som,a prikývol.Ruku som znova spustil k telu.
,,Povieš nám už,čo sa stalo?.." prehliadla si ma Tini ,,Iba som si popálil prst" pokrčil som ramenamy,naozaj sa nič nestalo.
,,Ja som hovoril,že ty všetko,čoho sa chytíš,skazíš alebo prinášaš nešťastie" prikývol Jorge.Neznášam ho za to,že má vždy pravdu.Teda nemá! Hovoril,že k Tini nič necíti,ale ked sme sem prišli to tak nevyzeralo.To mu ešte pripomeniem.
Pohlad Jorgeho
Chvílu po tom,čo si Ruggero opláchol pod studenou vodou jeho popálený prst,sme sa vrátili naspäť do obývačky.Úprimne povedané,práve teraz sa pozeráme jeden na druhého ,a očividne premýšlame.
Martina sa na mňa pozrela,a nadýchla sa ,,Jorge?" nadvihla obočie.Pozrel som sa na ňu,a tiež nadvihol obočie ,,Hm?" spýtal som sa.
,,Prečo ťa vlastne otec vyhodil?" spýtala sa.Do riti,nepremýšlal som nad tým,čo poviem jej.Pozrel som sa na Ruggera, a snažil sa mu tým naznačiť nech mi pomôže.On len pokrčil ramenami a venoval pozornosť svojmu mobilu.
Opäť som sa pozrel na Martinu a premýšlal,čo jej poviem.Nakoniec,ma z toho dostal Ruggerov hlasný smiech,ktorý sa rozliehal po celej miestnosti,kedže ja som mlčal a Martina tiež.
S Martinou sme obaja nasadili nechápavý výraz a pozreli sa k nemu.On sa neustále smial,potom odložil telefón,možno nám to chcel vysvetliť,ale nevedel sa prestať smiať.
,,Ruggero?" podvihol som jedno obočie,a sledoval ho ako sa smeje.Keby som sa neudržal,asi by som sa zača smiať tiež.Martina nad tým len pokrútila hlavou.
,,Fajn,asi by som sa mal upokojiť" povedal medzi smiechom a pomaly sa prestával smiať ,,To by si mal" prikývol som.
,,A čo sa vlastne stalo?" Martina si ho prehliadla,a ja tiež ,,To by ma tiež zaujímalo" prikývol som,a čakal na Ruggerovú odpoved.Mávol nad tým rukou ,,Iba..iba som videl,ako pes skočil na kočku" prikývol a znova sa rozosmial.
So smiechom som pokrútil hlavou,nad tým ako sa smeje.Má nákazlivý smiech.Prestal som sa smiať hned,ako som započul zvonenie môjho telefónu.Vytiahol som ho z vrecka,a pozrel sa na to kto mi volá.Vincento.Postavil som sa a prešiel do kuchyne.
Zdvihol som to ,,Niečo nového?" nadvihol som obočie,aj ked som vedel,že ma nevidí.Musím uznať,že je toto celkom divná situácia.Keby Juan vedel,že som v jeho dome by ma stiahol z kože,a z mojich úžasných vlasov by asi bola kožušina.
,,Juana už previezli pred pol hodinou,je v kóme" povedal.Myslím,že by som mal začať premýšlať nad tým,ako to Martine poviem.Pochybujem,že by bol niekto iný ochotný.jej to povedať.
