Pohlad Martiny
,,Oci.." pomaly som k nemu prešla ,,Myslím..že by sme si mali pohovoriť.." prikývla som ,,Ak ide o Jorgeho nechcem počuť žiadne námietky" prekrutil očami a prešiel do obývačky,kde si sadol na kožený gauč a vyložil nohy na nízký sklenený stolík nedaleko gauču.
Prešla som za ním a s povzdychom si sadla vedla neho ,,Nejde o to.." pokrutila som hlavou,aj ked by som rada protestovala.Dal si ruky za hlavu a pozrel na mňa,podvihol obočie ,,Tak o čo?" ,,No ide skôr..o Petra.." na sucho som preglgla a prikývla.Nejde o to,že by som bola nejaká bonzáčka a všetko hned hovorila tatinkovi,to nie,ale pochybujem že by sa to tu s ním dalo zvládať.
Otec dal ruky z pod hlavy preč,a tak isto aj nohy zo stolíka ,,čo s ním?" ,,Ako to povedať..neviem..s Petrom som si nesadla..teda z mojej strany..z jeho strany to bude asi až príliš.." prikývla som ,,čo tým chceš povedať? Dotkol sa ťa niekedy?" nadvihol obočie.Iba som prikývla.
Naozaj si neviem predstaviť že by to takto pokračovalo ,,Neboj sa" pokrutil hlavou,postavil sa a oprášil svoj oblek ,,Už sa to opakovať nebude" prikývol a potom odišiel.Dúfam,že sa nestane nič vážneho.Pozrela som za ním a potom zasa vyšla nahoru.Myslím,že sa potrebujem prespať.Síce cez deň,ale aj tak.
Pohlad Jorgeho
Prešlapoval som z miesta na miesto s cigaretou v ruke,a medzitým som pozeral na hodinky.Prekrutil som nad tým očami,pretože mešká už 20 minút.Nikdy nepríde na čas.Nachvílu som sa pozrel inde,a potom započul kroky.Ich zvuk bol čím dalej silnejší,takže som k nemu otočil pohlad.
,,No konečne" odfrkol som si a prekrutil očami ,,Ked sa chceš stretnúť tak aspoň príd na čas,pretože na druhý raz neprídem vôbec a potom sa nesťažuj,že nič nevieš" zostal na mňa pozerať.Pristupil ku mne.Pozrel som sa na jeho zošedivené vlasy.Nechcem aby moje krásne vlasy takto skončili.
Potom som sa pozrel na jeho tvár.Ak by som ho mal opísať podla môjho názoru,boli by to malé oči,velký nos a žiadne uši.Ale nie,má naozaj malé oči,pod ktorými má vrásky.Asi nepoužívá Niveu.Má vrásky aj na mieste,kde mal kedysi úsmev,teda,ak sa ten chlap niekedy dokázal usmievať.Úprimne,by som pochyboval.Ako som už povedal,nos má velký,a pery taktiež malé.
Jeho horná pera je iba tenká linka.Ale musím uznať,že z jeho úst vždy vychádzali iba samé pochybnosti,ako napríklad: ,,Z teba nikdy nič nebude!" ,,Mohol by si byť aspoň trochu ako tvoj brat!" no tak ako,vzhladom ku mne,môj brat sa môže vycpať.Po chvíli prehovoril.
,,Takto sa bavíš so svojím otcom?" podvihol obočie a odstupil odomňa.,,Áno" prikývol som a potom pokračoval ,,A aj budem,pokial konečne nepochopíš že nemám čas iba na teba" pokrčil som ramenamy a potom zahodil cigaretu na zem,a potom som ju zadupal.
,,No jasné.." prikývol a ja som k nemu zdvihol pohlad.,,Pripomínam ti že si tam iba aby si mi získal informácie" ironicky som sa zasmial a prikývol ,,Nehovor" Jasné,že ma tam nič iné neviaže.Je pravda,že si so šéfom dosť dobre rozumiem,ale je samozrejmosť že každý má svoje tajomstvo,a ja som tam iba preto,aby som ho zistil tak isto ako aj ostatné informácie o ňom.
,,Budem" prekrutil očami a prikývol ,,Tak čo si zistil?" nadvihol obočie ,,Nič" pokrutil som hlavou a pokrčil ramenamy ,,Možno by som niečo zistil ak by si každú chvílu nechcel vedieť,čo som zistil" prekrutil som očami ,,Takto to dalej nemôže ísť!" rozhodil rukami.
,,Fajn fajn" prikývol som a založil si ruky na prsiach ,,Skús si to sám" odfrkol som si ,,Som zvedavý čo by si robil ty keby si mu musel neustále vysvetlovať kam ideš ked ma zavoláš a teraz ešte k tomu robil bodyguarda jeho dcére!" ked sa nadýchol,že niečo povie prerušil som ho ,,Bud ticho,nezaujímaju ma tvoje kecy" prekrutil som očami a potom od neho odišiel.
•••
Pohlad Martiny
,,Vstávaj" trepal somnou môj otec.Bolo to divné,kedže sa ma snažil prebudiť a ja som pritom bola už dávno hore.
,,Vstávaj.." známy hlas sa rozliehal po celej miestnosti.
Pomaly som otvorila viečka a potom som zostala zmätene pozerať na Jorgeho,ktorý sedel predomnou ,,č-čo tu robíš?" zamračila som sa a potom si sadla na postel ,,Celú dobu sa ťa tu snažím zobudiť" pokrčil ramenamy ,,A načo?" nadvihla som obočie a potom si zobrala môj telefon,aby som videla kolko je hodín.17:30.Spala som celkom dlho.
,,Tvoj otec ide s jeho kamarátom na večeru,a chce aby si išla s ním" prikývol ,,A..ha.." prikývla som tiež.Potom sa postavil a prezrel si ma ,,Ked sa prezlečieš zlez dolu,ale nieže to bude trvať dlho" pokrutil hlavou a potom odišiel.
Mohli mi to povedať aj skôr,vzhladom k tomu že sa nikdy nevychystám rýchlo.Prešla som ku skrini a začala sa brodiť oblečením.Všetko,čo nepripadalo do úvahy som hádzala na postel.Bude tu naozaj neporiadok.Vybrala som si blúzku s kvetinamy a k tomu slabo rúžovú sukňu.
Položila som to na stoličku a vzala veci z postele,vrátila ich tam a potom sa prezliekla.Prešla som do kúpelne ktorú mám v izbe.Pozrela som sa na seba do zrkadla.Preboha,ja teda vyzerám.Vydám sa niekedy? Budem mať dieťa? Dožijem sa vôbec 18? Pozerala som sama na seba a potom sa nadýchla,pretože tu predsa niesom na to aby som riešila otázky ohladne života.
Jemne som sa nalíčila a potom sa znovu prezrela.Znova ako dieťa.Pomyslela som si.Pravdou je,že asi každému pripadám ako rozmaznané dieťa ktoré sa snaží prilákať pozornosť jeho tatinka.Ale tak to nieje.Nepotrebujem otcovú pozornosť,aj ked som s ním rada.
Pre niektorých som možno ako chodiaca uzavretá skrínka,ale pravý priatelia ma poznajú.Pokrutila som hlavou a sama seba vytrhla z premýšlania.Vyšla som z kúpelne a taktiež z izby.Pomaly som zišla schody a zostala stáť v strede chodby.
Obzrela som sa,či niekto nieje v kuchyni alebo obývačke,pretože dvere do nich boli otvorené.Nikto nikde.Povzdychla som si a vyšla von.Otec,snád niekedy výde.Možno zachvílu,za pol hodiny,za 2 hodiny,za 3..4..za 2 roky.Zostáva mi iba dúfať.Ironické je však to,že ja som si mala pohnúť.
Sadla som si na schody ktoré máme pred dverami a dala hlavu do dlaní,medzitým som si prstom poklepkávala na líce.Ked sa otvorili dvere,pozrela som sa k človeku ktorý v nich bol.Zasa Jorge.Znudene som sa pozrela späť.,,Na tvojho otca budeš musieť ešte chvílu počkať.." prehovoril a prisadol si ku mne ,,Telefónuje.." dodal a prikývol.
,,Aha.." prikývla som ,,Pozri sa" nadýchol sa a potom pokračoval ,,Nechcem byť s tebou kamarát alebo tak nejak,ale nerád by som aby sa tvoj otec dozvedel že som sa s tebou hádal.
Nezačali sme zrovna dobre,takže,začneme odznova?" nadvihol obočie.Úprimne,čudujem sa tomu a som prekvapená.,,Fajn.." prikývla som,ked ku mne natiahol ruku,chytila som ho za ňu a potriasla ňou ,,Jorge.." prikývol a usmial sa,musím priznať,má krásny úsmev ,,Martina.." pousmiala som sa a taktiež prikývla.
________________________________________________________
Ospravedlňujem sa Vám,ak je to podla Vás príliš krátke,ale nudné,ale ked sa všetko rozjede bude to zaujímavejšie:) ked máte akékolvek pripomienky tak ich kludne napíšte do komentára:)
