Pohlad Martiny
Viete aké otrávne je,ked čakáte než niekto nahodí Váš občiansky?
Naviac,zapísala ma namiesto Martiny ako Martina.
Fajn,takže teraz som chlapec.
Škoda,že tu musím vydržať s otcom.
Viete aké zlé to je,ked sa nemôžete pozrieť na Instagram?
Telefón som nechala v bungalove,pretože som si myslela,že ho nebudem potrebovať.
Ale ako tak vidím,je to horšie ako som si myslela.Tiež nenávidíte to,ked máte strašnú chuť si prezerať fotky,ale nemáte pri sebe telefón? Bože,je to horšie ako keby som mala absťák.
Naviac,možno mi odpísala Lodo.Alebo Diego.Musím uznať,že ma to trochu zaujíma.
Nervózne som prestúpila z nohy na nohu.Otec sa na mňa celú dobu pozeral pohladom ako ´Bože,ako keby bez toho telefónu nemohla vydržať´.
Zomkol pery do jednej,tenkej linky a prehliadol si ma.Nakoniec sa nadýchol a prehovoril ,,Ježiši Kriste,už tu nemusíš čakať" pokrútil hlavou.
Usmiala som sa,a prikývla.Išla som von z hotelu,a potom schádzala dolu kopcom,ktorý viedol k bungalovu.
No,teda,schádzala.Bol to v podstate beh.
Prišla som do bungalovu.Hned od dverí bol počuť zvuk vysávania,takže tu je asi upratovačka.
Pozrela som sa smerom ku gauču,na ktorom sedel,očividne naštvaný Jorge.Neviem,kde je Stephie,ale ani to vedieť nechcem.
Prešla som k malému stolíku,ktorý bol blízko gauča,a Jorge mal na ňom vyložené nohy.Prekrútila som očami,a vzala si odtial telefón.Úprimne ani neviem,kedy som ho tam položila.
Jorge sa na mňa iba s úškrnom pozrel.Pokrútila som hlavou,a cez balkónové dvere vyšla na terasu.
Otvorila som Messenger.Samozrejme,že mi Diego odpísal.
Ked som chcela nakliknúť na jeho správu,aby som mu odpísala tiež,ma prerušil hovor.
Neznáme číslo.
Bud to je Diego,alebo nejaký bubák,ktorý na mňa vyskočí cez telefón. Pomyslela som si a uchechtla sa nadtým.Občas som naozaj príliš blbá.Dosť presný príklad-ako ked som verila Jorgemu.
Zdvihla som to,ako sa hovorí,nemám čo stratiť.
,,Zdvihla si to," ozvalo sa z druhej strany telefónu.Už nemá tak detinský hlas.Jeho hlas znie..mužnejšie.
,,Ak ti to vadí kludne môžem položiť" povedala som a pokrčila ramenami,aj ked som vedela že ma nevidí.
,,Nie,to by si neurobila.Alebo? Pozri sa kočka,mohli by sme sa niekde stretnúť" povedal.Prekrútila som očami.Neznášam ked mi niekto hovorí kočka.
,,Áno áno,to mohli" počula som,ako niekto napodobuje jeho hlas.Okamžite som strelila pohladom ku dveriam.Jorge.Znovu som prekrútila očami a vypla to.,,Cudzie rozhovory sa nepočúvajú.." poznamenala som,postavila sa a chcela ísť dovnútra,no Jorge ma zadržal.
,,Čo som ti urobil?" nadvihol obočie a pustil moju ruku.Pokrútila som hlavou ,,Nič?" nadvihla som obočie.
,,Tak prečo sa takto chováš?" rozhodil rukami.Pokrčila som ramenami ,,Nič nerobím.." zamrmlala som.
,,Pozri sa,ked ma chceš ignorovať,tak fajn," prikývol a pokračoval ,,Ale nemáš prečo" povedal,a odišiel.Ak by som mohla,išla by som za ním,a vykričala by som mu do tváre tisíce dôvodov,prečo ho chcem ignorovať,alebo prečo..ho mám rada.