Pohlad Ruggera
Ked nadtým tak rozmýšlam,celkom často sa nudím.
K Martine teraz nepôjdem,pretože ak by tam bol Jorge a vyrušil by som ich tak by ma zabil.
Ale na druhú stranu tam možno nie je,a je tam Lodo.
Chvílu som nadtým premýšlal,áno,naozaj som premýšlal.
To,či tam je Jorge,zistím.
Pôjdem k nemu domov.
Ale zostáva mi dúfať,že sa trafím na adresu.
Nie ako minule,ked som bol opitý.
Kráčal som preč z baru.Myslím si,že stromy ako keby ma priťahovali.Neustále som sa potácal medzi nimi a domami.
Pozrel som sa na telefón.Ako tak som sa na ňho pozeral,ale vdaka tomu,že som opitý a písmenká sa mi rozmazávajú,som nevidel nič.
Pokrútil som hlavou a hodil ho o zem ,,Ja ti dám aby sa v tebe písmenká točili!" zakričal som,pričomž som očividne zobudil pár ludí,pretože cez okno bolo vidieť rozsvietené svetlo.
Potom som sa obzrel,rýchlo zobral telefón a išiel dalej.Ale v polke cesty som sa zastavil.Začal som šmátrať všade možne,nechápem,ako sa to mohlo stať.
,,Héj?! Kde si?!" pýtal som sa svojeho telefóna.Ked som sa pozrel na moju ruku a uvidel ho v ňom som vydal iba ´jaj´ zvuk a išiel dalej.
O pár krokov dalej,som započul zvuk,ktorý mi pripomínal mňa.
"Ked sa bojíš že na svete už nič nelieta
Neboj sa,na svete je ešte lastovička kveteta
Ak niesi zbabelý
Urob lastovičku ty debil"
Chvílu som sa obtáčal,kde som.Na zvonení,mam totiž sám seba,ak recitujem básničku ktorú som vymyslel.Ak by som sa videl na mieste by som sa znásilnil.Po takých 10 minutách mi došlo,že je to moje zvonenie.Vždy som bol na básničky talentovaný.
Ale aby som si dokázal,že niesom debil,postavil som sa na obruvník a snažil sa urobiť lastovičku.
Namiesto toho,aby som udržal rovnováhu,som padol rovno k ihličnatým stromom.
,,Au! Prečo ma napadáte?!" nechápavo som sa na ne pozeral a potom sa z nich snažil nejak vyhrabať.Nakoniec som sa postavil a išiel dalej.
Samozrejme,že som to ja,a niesom normálny.Zamotali sa mi nohy,takže som skoro padol.Našťastie som sa udržal,a nerozbil si hubu.
Potom som si proste povedal,že to takto nepôjde.A doslova ,,Ruggero,takto to nepôjde" povedal som si a obzrel sa okolo seba.
Pozrel som sa na jeden z domov.Myslel som si,že to je Jorgeho dom.Zatváril som sa ako dieťa v hračkárstve a začal tam búchať na okná.
Asi po 10 minutách vyšiel nejaký starý dedko.Prezrel som si ho a vykúlil oči.Pre istotu som si ich ešte pretrel ,,Jorge? Si to ty?" neveriacky som na neho pozeral.
,,Ja neviem kto je Jorge" odvetil a pokrčil ramenami ,,Ale ty tu nemáš čo robiť ty vandal!" zakričal.,,Klamár!" odfrkol som si a prekrútil očami.
,,Ja neviem kto je tu klamár! Zmizni od môjho domu!" zakričal a rozhodil rukami.Tiež som nimi rozhodil ,,Ved ja sa vrátim!" ukázal som s ukazovákom a išiel odtial preč. Aby som Vás uistil,ja si na to nepamätám.Ani by som nepovedal,že som to urobil,ale policajné a kamerové záznamy tvrdia niečo iného.
