Pohlad Jorgeho
Naštvane som sa pozrel na Ruggera.SKvelé,to naozaj vždy musím využívať svoju geniálnu mysel? Nikdy som nepredpokladal,že ja budem ten geniálny.Ale tak ako vidím,tak som sa mýlil.Potom som sa nervózne pozrel na Tini (Musím uznať že Ruggerovi prezdívky idú,ak ignorujem tie,ktoré som dostával ja.Aj ked,moja najoblubenejšia je Jorgarry Botter).
Nadýchol som sa,že niečo poviem ale Lodovica ma prerušila ,,Myslím si,že vy dvaja si máte čas pohovoriť aj potom,ale Never Say Never zasa tak rýchlo opakovať nebudú takže.." prikývla a rukou mne a Ruggerovi naznačila,nech vypadneme.
Prikývol som,aj s Ruggerom som sa postavil,a odišiel.
•••
,,Vždy mi spôsobíš problémy Ruggero" prekrútil som očami a vybral si krabičku cigariet.Musím uznať,dlho som nefajčil.Ale nefajčiarom sa rozhodne nestanem.Aj tak raz zomrieme,tak sa môžem predsa zabiť aj takto,nie?
,,Lenže ja hovorím iba pravdu! Nevedel som,že nás bude počuť.Naviac si jej to mal povedať pretože než to ty povieš sám" mávol rukou.Znovu som prekrútil očami ,,Ja neviem ako ti mám ešte povedať že ju nemilujem!" rozhodil som rukami a zapálil si.
,,To hovor vieš komu" pokrčil ramenami ,,Aj budem" zamrmlal som.Potom mi zasa zvonil telefón.Vytiahol som ho,potiahol som si z cigarety a pozrel sa,kto mi volá.
Stephie.Asi by som jej to mal zdvihnúť.Pokrútil som hlavou a zodvihol to.Vydýchol som dym,zahodil som celú cigaretu ,,Čo chceš?" nadvihol som obočie,aj ked som vedel,že ma nevidí.
,,Už si sa mi dlho neukázal! A ani tvoj malý kamarát! Kedy sa zasa stretneme?! Už som z toho nervózna!" kričala v telefóne.Kedže sa Ruggero začal smiať,predpokladal som,že je to počuť.
Prekrútil som očami ,,Za prvé nehuč,takto to teda fungovať nebude.Už nikdy na mňa nezdvihneš hlas,inak uvidíš,čo je to peklo.A druhá vec,ked budem mať chuť aj čas ja,ozvem sa ti.Alebo pôjdem za niekym lepším" uškrnol som sa a vypol to.Ta ženská mi naozaj začína liezť hore krkom.
,,A toto malo byť čo?" pozrel sa na mňa Ruggero a nadvihol obočie,pričomž sa neprestával smiať.Znovu som nadtým prekrútil očami ,,To bola ženská,ktorú priťahujem rovnako,ako ostatné.Akurát trochu psychicky labilná" prikývol som.
,,Trochu?" znovu nadvihol obočie.Potom bol chvílu ticho,a pozrel na mňa ,,To bol šášo Stephie,však?" spýtal sa.Zadržal som smiech a prekrútil očami,prikývol. ,,Nechcem aby si jej tak hovoril" odsekol som.
,,Prečo nie?" spýtal sa ,,Pretože to je moja..priatelka" odpovedal som jednoducho,aj ked som sám vedel,že ju mám len na dve veci.
Vykúlil oči ,,To že ju prášiš,neznamneá že spolu chodíte.Alebo už bol aj prstienok a tak?" nadvihol obočie.Nesúhlasne som pokrútil hlavou ,,Nie,nebol,a ani nebude.Som príliš mladý,na to aby som bol zaviazaný" odpovedal som.
,,Ale nehovor.Máš 22 rokov,ako by sa to povedalo ženám,biologické hodiny už ti tikajú" prikývol ,,Ja neviem,kde berieš také hovädiny s biologickými hodinami.Ja budem ešte v 90 plne výkonný" pokrčil som ramenami.
,,Príliš si veríš" mávol rukou ,,Počítam že ty tu v 90 ani nebudeš..a ked áno,budeš červenať v base" prikývol.Počkať,červenať? Zvraštil som obočie a nechápavo sa na neho pozrel ,,Červenať?" spýtal som sa,aby som sa uistil či som počul dobre.
Prikývol ,,No a?" spýtal sa ,,Ved zčernal už je úplne obyčajné" mávol rukou.Tento chalan je občas strašne divný.Pokrútil som nadtým hlavou.
Chvílu na to sme prišli na miesto,kde bol náš ciel.Viete,nemyslím si,že Juanová nehoda bola náhoda.Nie je ani slepý,no občas možno trochu,a ani blbý.
