Pohlad tretej osoby
,,Samozrejme,bude mi pocta,ak sa s vami stretnem" povedala Tini,zatial čo Jorge si mlátil hlavu o stenu ktorá je v jeho cele.
Má byť zavretý,a ešte k tomu žiť s pocitom,že zlomil niečo čo miluje?
Tak to nie.
Ruggero splnil,to čo povedal.Akurát sa zastavil na benzínke.Nemá peniaze,ale verte mi,nejako k nim príde.Ved je to Ruggero.
Juan si ešte včera sám neuvedomoval jeho situáciu.V hlave mal len to,že ho jeho dcéra,jeho krv zradila.Sám vedel,že to žiadna zrada nie je,a raz to muselo prísť.Ale nechcel si pripustiť,že by tak rýchlo vyrastla.
Lodo,či už chtiac alebo nechtiac neustále myslí na to,čo zažila s Ruggerom.Ale čo jej to už pomôže,ked je od nej tak daleko? Kedže je už späť,a posledných pár dní chodí do školy,môže sledovať Diegov víťazný úsmev na tvári.Konečne mu niečo vyšlo.
Tini po pár minutách hovor vypla.Splní sa jej sen.Aspoň nachvílu sa jej podarilo rozptýliť samú seba.Potom čo prežíva.Potom čo zistila.Nakoniec sa vrátila domov.Tam ju čakal Juan.
,,Pod sem.." povedal,a kývol hlavou k nemu.Poslúchla ho a išla k nemu ,,Čo potrebuješ? Už sa konečne chceš znova chovať ako môj otec?" vyhŕkla.
Juan zomkol ústa do úzkej linky a pokrútil hlavou ,,Chcem sa ti ospravedlniť," objasnil ,,Nereagoval som práve najlepšie a.." ,,To teda nie" povedala Tini,a tým mu skočila do reči.
,,Neprerušuj ma," upozornil ju.Prikývla,a mlčky ho počúvala ,,Nevedel som,že si vyrastla tak rýchlo.Pochopíš to,až budeš mať svoje vlastné deti.Ale dúfam,že ti ten hajzel neublížil.Inak v base nebude sám" povedal.
Keby to jej otec povedal pred pár dňami,protestovala by s tým,že Jorge hajzel nie je.Ale teraz sama nevie,čo si má myslieť.
,,Neublížil mi.." zamrmlala iba to.Ktorý človek by zo seba vytiahol viac?
,,Tini,dúfam že mi neklameš" pohladil ju po chrbte.,,Neboj sa.Urobím čokolvek preto,aby Jorge zčernal v base" povedal.
Tini iba prikývla,ale sama nevedela,či to je to čo chce.Aj ked nechce,stále ho miluje.Nikdy by pre ňho nechcela nič takého.Naviac vie,že Jorge by to možno nezvládol.Nechce o ňho prísť.
Aj ked jej ublížil.
Ruggero nakoniec zastavil u bankomatu.Vybral všetko čo mal na účte,a nebola to najmenšia čiastka.
Aj ked jeho život stráca zmysel,keby sa zabil plakal by sám za sebou.
Zobral všetký peniaze,znova sadol do auta a rozjel sa smerom k letisku.
Nasadol na prvý let ktorý išiel,a ktorý bol do krajiny kde ho nehladajú,alebo ho nevyhostili.
Pozeral sa cez to malé okienko von,dolu na zem.
Ludia sú naozaj menší,ako sa zdá.
A zem je rozhodne krajšia z hora.
Následne sa pozrel na zadok letuškám.
Na tvári mal jeho typický úškrn.
Viete,k čomu to smeruje.
Ochvílu mu letuška podlahne.
Na druhý deň
Hned ako sa to Jorgeho mama dozvedela,prišla za ním aspoň tá.
Jeho otec ho nikdy nemal rád,a ukázal to dosť jasne.
