Pohlad Jorgeho
S povzdychom som prešiel naspäť do obývačky.Pozrel som sa na Ruggera,a kývol hlavou ku dverám,čímž som mu naznačil nech vypadne.Najprv sa na mňa nechápavo pozrel,potom prikývol a odišiel.
Pozrel som sa na Martinu,nadýchol a v duchu som si pripravoval "moju reč",ktorá by mala byť pravdepodobne milá.
,,Deje sa niečo?" pozrela sa na mňa a nadvihla obočie ,,Nejaké..správy ohladne otca?.." prikývol som.Hned sa na gauči posunula nahoru a pozrela sa na mňa,asi čakala,až začnem hovoriť.
Znova som sa nadýchol ,,Pozri sa,síce nie je vhodné aby si to vedela,ale myslím,že by si to mala vedieť.Tvoj otec,je v kóme.." prikývol som.Hned sa pozrela inde,povzdychol som si,a sám rozmýšlal nad tým,či to vôbec Juan prežije.
Po chvíli sa na mňa zasa pozrela.Mala slzy v očiach,ale úprimne,nečudujem sa jej.Juan je z jej rodiny jediný,ktorý jej zostal.
,,Môžem sa za ním ísť pozrieť?.." spýtala sa,a postavila z gauču ,,Samozrejme.." prikývol som,a tiež som sa postavil.
•••
,,Pripomeň mi,aby som s tebou už viac autom nechodila.." zamrmlala,ked vystúpila z auta.Odfrkol som si,síce niesom najlepší vodič,ale aspoň niesme v priekope.
Pohlad Martiny
Prešla som k recepcíi,kde som sa na otca opýtala ,,Je na izbe 5B" povedala recepčná,a prikývla.Potom kývla hlavou ku chodbe,ktorá tam pravdepodobne vedie.Prikývla som,nadýchla sa a išla smerom k nej.
Pred otcovou izbou som si sadla na stoličku,pozerala na tie dvere,a v duchu som váhala,či tam vôbec ísť.Nakoniec som sa postavila,prešla ku dverám a pomaly ich otvorila.
Sadla som si na bielu plastovú stoličku ktorá bola vedla jeho postele.Pozrela som sa na ňho, bol napojený na hadičkách a na tvári mal kyslíkovú masku.
Ani v tej najhoršej nočnej more by som si nepomyslela,že ho takto niekedy uvidím.Pri pohlade na ňho,mi hlavou výrilo milión myšleniek,a vspomieniek.
•••
,,Keby som vedel,že to takto skončí,ani by som ťa sem nebral.." povzdychol si Jorge,ked sme vychádzali z nemocnice.Teda,ja som vychádzala s plačom.
Upokojila som sa a pozrela na ňho ,,Tak prepáč,.." nadýchla som sa a pokračovala ,,Nabudúce tam budem skákať 3 metre do vzduchu,z toho,že môj otec je v nemocnici.." povedala som s iróniou v hlase.
Prekrútil očami a išiel smerom k autu.Následovala som ho. ,,Sadaj.." zamrmlal,ked mi otvoril dvere.Nasadla som,a dvere zavrela.Po chvíli nastúpil tiež,naštartoval a rozjel sa.
Celá cesta domov,bola tichá.Myslím,že ani jeden z nás nemal čo povedať.Ked zaparkoval pred naším domom,vystúpila som a išla smerom ku dverám.Jednoducho som ich otvorila-nikdy nezamykám,a ani nebudem.Nemyslím si,že by mal niekto nutnú potrebu sa k nám vlúpať.
Vyzula som sa,a prešla do obývačky,kde ma čakalo dosť velké,a pre mňa významné prekvapenie.Sedela tam Lodo.
Nemyslela som si,že príde tak skoro,ale som rada.Nedalo mi to kútky úst mi tikli do úsmevu,a rozbehla som sa za ňou.
Keď ma uvidela,postavila sa z gauču a usmiala sa na mňa.Potom ma tuho objala,a ja som jej objatie opätovala ,,Ruggero mi všetko povedal.." zamrmlala ,,Je mi to lúto.." prikývla som a odtiahla sa.
,,To nemusí..chýbala si mi..a som rada,že si tu" priznala som a prikývla.Usmiala som sa. ,,Nápodobne.." pokrčila ramenami a taktiež sa usmiala.
,,Ale neviem..kto je toto " prikývla a ukázala na Jorgehol ,,Ehm to je..Jorge.." prikývla som.Tiež prikývla a prehliadla si ho ,,Takže toto je pán nevrlý a otravný?" nadvihla obočie.
Jorge sa zasmial ,,Takže nevrlý a otravný,však?" uchechtol sa.Iba som nadtým pokrútila hlavou.
,,Nepripadá mi byť otravný.." prikývla a potom pokračovala ,,To skôr Ruggero," pozrela sa na ňho ,,Zatial čo vy dvaja ste boli preč,sa ma stihol po každom slove opýtať,či si s ním výjdem" znovu prikývla.
Ruggero iba zdvihol ruky na obranu,musela som sa zasmiať.Ruggero sa na nás urazene pozrel ,,Aspoň som sa snažil" pokrčil ramenami ,,No to je jedno.." povedala Lodo.
,,My dve by sme si mali pohovoriť o.." obzrela sa ,,babských veciach" prikývla,a potom ma hned ťahala ku schodom,a aj po schodoch.
,,Takže.." povedala ked sme prišli do izby.Zavrela za sebou dvere a sadla si na postel.Sadla som si k nej ,,Takže?.." nadvihla som obočie a čakala na to,až to dokončí.
,,Jorge nie je tak škaredý,ako si ho opisovala" pokrčila ramenamin ,,Lenže ja som nepovedala že je škaredý.." zamrmlala som.
,,Takže sa ti páči?" pozrela sa na mňa a nadvihla obočie.Prekrútila som očami ,,Nie.." nadýchla som sa a potom pokračovala,a úprimne,sama som premýšlala,či som jej teraz neklamala ,,Nechytaj ma za slovíčka.." pokrútila som hlavou.
,,No tak fajn" prikývla ,,Ale keby o ňom vedela Sharon by sa s tebou určite hned vymenila" znovu prikývla.Ach,Sharon.To je jedno z tých dievčat,ktoré mi mojich "celých" 5 rokov na škole strpčovalo tiež.
Či už išlo o strápňovanie,alebo nadávky.Ale to je jedno.Iba som prikývla.
•••
Pohlad Jorgeho
Myslím,že už sa o "babských veciach" bavia vyše 2 hodín.Pozrel som sa na Ruggera,ktorý zasa,ako vždy,pozeral do telefónu.Dúfam,že už znovu nepozerá ako pes skočil na mačku pretože si myslím,že by to mohlo mať na jeho jemnú dušičku velký dopad.
Ešte by po ceste skočil na nejakú veveričku a potom čo? Ked si všimol,že sa na ňho pozerám odložil telefón a pozrel na mňa tiež ,,Myslíš že sa zabili?" nadvihol obočie.
Zasmial som sa ,,Áno,sú kamarátky,a zabili sa" ironicky som prikývol.Pokrčil ramenami ,,Ale nechápem,prečo somnou nechce ísť na rande.Už hned pri dverách ma odpálkovala" pokrútil hlavou.
,,Bohužial.." prikývol som ,,Ale nečudujem sa jej" zamrmlal som a pokrčil ramenami.Potom som sa postavil a išiel ku schodom,musím predsa vedieť,čo robia.Alebo nie?
,,Počkaj! Aj ja chcem vidieť mŕtvoli!" zakričal a rozbehol sa zamnou.Pozrel som sa na neho a uchechtol sa ,,Ako keby si ich už nevidel" prikývol som a išiel nahoru.
Pomaly som otvoril dvere,a pozrel sa na nich.Obidve spali.Priznám sa,že to keby sa zabili navzájom,by ma prekvapilo menej.Pousmial som sa a prešiel k nim.
Pozrel som sa na Martinu.Pôsobila na mňa aj za spánku,tak ako vždy.Ako porcelánová bábika,ktorej sa bojím dotknúť,aby sa nerozletela na milión malých kúskov.
Potom ku mne prišiel Ruggero ,tak som k nemu zdvihol pohlad a nadvihol obočie ,,Myslíš na to,na čo ja?" pokrútil hlavou,a potom sa zatváril chápavo ,,Zobudíme ich?" nadvihol obočie.
Nesúhlasne som pokrútil hlavou ,,Nie.." zamrmlal som ,,Pôsobia..tak nevinne.." prikývol som ,,Až príliš" doplnil ma a pokrčil ramenami.
___________
Prepáčte že je to tak neskoro,už to tu malo byť dávno,ale Chrome si zo mňa asi strielal alebo čo -.- :D
