Pohlad Martiny
Toto pre mňa určite bude najkrajší zážitok z celej dovolenky.Nakoniec Lodo nemá až tak šialené nápady.
Som jej vdačná,za celý včerajšok.Keby sem neprišla,a nevytiahla ma na tú párty,nikdy by som nezažila to čo som zažila.Je to naozaj najlepšia kamarátka,akú si človek môže priať.
Otočila som sa na druhý bok,aby som na ňu mohla vidieť.Ešte stále spí,ved kto by nespal? Je šesť hodín.
Opatrne som si sadla na postel,a rukou si zajela do vlasov.Následne som sa postavila a prešla ku skrini.Vzala som si kraťasy,tielko a na to sveter.Je tu naozaj teplo.
Vzala som si oblečenie,aj všetky veci k hygiene do kupelne.
Zamkla som sa,a obliekla sa.Pyžamo som odložila ku dverám,aby som na ňho nezabudla ked budem odchádzať.
Prešla som k umyvadlu,a pozrela sa na seba.Bože Tini,keby ťa niekto videl,zlakol by sa ťa.
Nielenže vyzerám ako keby som práve vstala (čož sa aj stalo) ale aj ako pomačkaný vankúš.
Povzdychla som si a vzala si moju tašičku s make-upom.Jemne som sa nalíčila.Nikomu sa nepáči,ked sa dievčatá výrazne líčia.A ani mne nie.
Rýchlo som si prečesala vlasy,a potom išla naspäť do izby.Všetky veci som vrátila na miesto,a prešla do kuchyne.
Následne som sa vrátila naspäť.Na to,na čo sa mi naskytol pohlad som naozaj nečakala.Prečo sakra Ruggero spí na gauči?
,,Ehm...Ruggero.." zašepkala som,ale s ním to ani nehlo.Ale chcem zobudiť iba jeho,nie všetkých.
Chvílu som premýšlala nadtým,ako ho zobudiť,ale vždy to skončilo pri tom,že by sem prišli hasiči.
Nakoniec som si na stole všimla slaných tyčiniek (Pozn.au.Snád viete,čo myslím:D)
Vzala som jednu celú,a kúsok z nej odlomila.Musím uznať,že moje chovanie je detinské,ale čo už.
Kúsok som do ňho hodila.Nič.Druhý.Stále nič.
Až na štvrtý sa prebral.Povzdychol si,pozrel sa na mňa a pretrel si oči ,,Raňajky do postele?" uškrnol sa.Uchechtla som sa nadým ,,Prečo spíš na gauči?" spýtala som sa a nadvihla obočie.
,,Prosím ťa,keby si ty počula tie pazvuky,ktoré som počul ja.Kedže mám izbu vedla šaška a Jorgeho,a..no..ehm..to bolo celé počuť" pokrčil ramenami.Budem sa snažiť ignorovať Jorgeho bipolárnosť.
,,Aha.." prikývla som.Nie,naozaj som sa nezmohla na nič viac.Iba prikývol,a postavil sa.Zaniesol si periny naspäť do izby,a obliekol sa.Nakoniec sa vrátil naspäť.
Pozrel sa na mňa pohladom prosiace šteniatka,čomu som nechápala.
,,Nemáš lak?" spýtal sa a nadvihol obočie.Prižmúrila som oči ,,Aj keby áno,čo by som mala z toho,že by som ti ho dala?" zvedavo som nadvihla obočie.
,,Ehh.." tváril sa že premýšla ,,Ja neviem,ale robím všetko.Naozaj všetko" prikývol.To že naozaj robí všetko,mu verím.Je to predsa Ruggero.,,Tak fajn," nadýchla som sa ,,Bež si pre ňho" povedala som.
•••
,,Ruggero,skoro všetký obchody sú stále zavreté" zamrmlala som ked sme po meste prechádzali pri obchodoch s oblečením.Ako inak,Ruggero si nič nezobral,maximálne tak kreditku.,,Možno nejaký číňan.." zamrmlal a pokrčil ramenami.
,,To jej nonsens.." pokrútila som hlavou ,,Non čo?" nechápavo nadvihol obočie.
Mávla som nadtým rukou a pozerala sa,či niektoré obchody už niesú otvorené.Je pravda,že už je pomaly desať hodín,ale aj tak.
