Pohlad Martiny
Než som sa stihla otočiť,a pozrieť sa na ňho zmizol.Neviem ako sa sem dostal,a ani ako odišiel,no zostala som zarazená tým,čo mi povedal.Myslel to vážne? Zamračila som sa,pretože mám v hlave milión otázok a žiadnu odpoved.
Prešla som naspäť do izby a zavrela balkónové dvere.Sadla som si na postel,a chvílu premýšlala nadtým,či to je pravda,alebo si zo mňa robí srandu.Jorge je občas nevyspitatelný,bipolárny a drzý.
Ale na druhú stranu milý,a zábavný.Neviem,čo si z tohoto vyvodiť.
Potom som sa postavila a išla dolu-Nakoniec len,bud tu ešte bude,alebo si o tom pohovorím s Lodo.Jorge mi dokáže v hlave urobiť obrovský zmätok.
Ked som zišla dolu,som sa najprv obzrela okolo seba.Povzdychla som si,nikde nebol.Potom som išla za Lodo.Stále sedela na gauči.Prisadla som si k nej.
,,Lodo,.." nadýchla som sa a pokračovala ,,Potrebujem s tebou hovoriť.." prikývla som.Pozrela sa na mňa a nadvihla obočie ,,A o čom?" spýtala sa.
Na sucho som preglgla ,,O Jorgem.." prikývla som.Ona tiež prikývla ,,Stalo sa niečo?.." prezrela si ma.
,,Ja neviem,..či si zo mňa robí srandu alebo..." pokrútila som hlavou.Lodo ma nechápavo sledovala ,,Povedal mi,že ma miluje.." povedala som nakoniec.
,,Aha.." prikývla.Na moje prekvapenie,vôbec sa netvárila,ako keby ju to zaskočilo.
,,Nevidím dôvod,prečo by si z teba mal robiť srandu" dodala ,,Inak by ti to predsa nehovoril,nie?" nadvihla obočie.To je tiež pravda.Pomyslela som si.Dalej som poslúchala Lodo.
,, A taktiež,trávite,alebo ste spolu trávili dosť času.Dievča možno potrebuje milióni rokov na zamilovanie,ale chalani to majú inak" povedala a pokrčila ramenami.Prikývla som ,,Občas tak premýšlam..kde tieto veci berieš.." povedala som.
,,Bohužial som inteligentná" povzdychla si.Prikývla som ,,To si.." uznala som.Pozrela sa na mňa ,,Ale ty si uisti,či k Jorgemu cítiš to isté.." prikývla.S povzdychom som prikývla.Toto bude na dlhšie.
•••
Ráno ma prebudili lúče slnka,ktoré sa predierali cez moje žalúzie.Povzdychla som si a pretočila som sa na druhý bok,aj ked som vedela,že sa takto už dať spať nebude.
Ale som naozaj rada,že konečne začína leto.
Postavila som sa,zobrala si oblečenie,obliekla sa,učesala,a vykonala rannú hygienu.
Medzitým som na mysli mala neustále iba jednu vec-Jorgeho.
Zbytok večera sme to včera s Lodo prebierali,ale neviem,či mám ja v mojich citoch tak jasno.
Nikdy som nebola zamilovaná,neviem či je to láska.Možno ho beriem iba ako kamaráta,a proste si mýlim skutočnosť.
Alebo naopak.Niečo k nemu cítim,ale nechcem si to pripustiť.
Niektoré otázky okolo lásky sú zložitejšie ako matematika.Pomyslela som si a povzdychla si.
Potom som prešla znovu do izby.Rýchlo som si vzala telefón,a napísala Lodo sms:
Ja: "Mohli by sme sa za 20 min. stretnúť v nákupáku?"
Neprešlo ani 5 minút,a Lodo mi odpísala.
Lodo: "Samozrejme,uvidíme sa" ked som si to prečítala,usmiala som sa nadtým.
Kedže nákupné centrum je pomerne daleko od nášho domu,som si vzala kabelku,na oči si dala slnečné okuliare a vyrazila.
Mimochodom,ako vždy,som nezamkla.Nemyslím si,že nám majú čo vziať.(Ignorujme fakt,že otec má v dome 2 trezori)
•••
Ked som prišla pred nákupné centrum,Lodo už tam čakala,a poklepkávala nohou.To znamená,že meškám.
