Pohlad Martiny
Na poslednú chvílu som mu položila ruky na hrud,a odtiahla ho dalej.
Povzdychla som si ,,Jorge..toto by si nemal robiť..máš priatelku" zamrmlala som.On sa iba uškrnol ,,Prečo? Pretože to mala byť tvoja prvá pusa,alebo ti to naozaj prekáža?" nadvihol obočie.
Ked vyslovil slová "tvoja prvá pusa" pocítila som,ako mi horia líce.Iba som uhla pohladom a nervózne si skúsla peru.Ak by som mala odpovedať,tak nie,na prvú pusu ešte neprišlo.
Uchechtol sa ,,Už mi ani odpovedať nemusíš" pokrčil ramenami.Pozrela som sa na ňho ,,Mal by si už ísť.." povedala som.
,,Ved mi sa ešte uvidíme" uškrnol sa a postavil.Naposledy sa na mňa pozrel.Teda,skôr si ma prezrel.Prekrútila som očami.Neznášam,ked sa na mňa niekto pozerá príliš dlho.
Teraz ale neviem,či sa Jorge choval divne,pretože je opitý,alebo proste pretože chcel.
Z môjho premýšlania ma vyrušilo buchnutie dverí,takže som usúdila,že už odišiel.
•••
Aj pred spaním,aj teraz,aj ked som sa teprva zobudila,premýšlam nadtým čo by sa stalo keby som včera Jorgeho nezastavila.
Prečo tu vlastne bol?
Ale hlavne..prečo ma chcel bozkávať?
Nemyslím si,že by bolo správne,ak by som ho nezastavila.
Predsa len,má priatelku.
A ked ju miluje,nemal by to robiť.
Snád ked niekoho nemilujem,tak s ním niesom,nie?
Povzdychla som si,a sadla si.Natiahla som sa po kefu,ktorá ležala na nočnom stolíku.Učesala som sa,vybrala oblečenie a prezliekla sa,vykonala hygienu.
Kedže majú otca dnes pustiť,hodila som si cez ramená sveter,a do ruky vzala kabelku,do ktorej som hodila telefón.
•••
Po takej pol hodine som prišla do nemocnice.Otec už čakal vonku.Usmiala som sa a prešla k nemu.
Namiesto pozdravenia,otvoril náruč a vtiahol ma do objatia.Tiež som ho objala.
Po chvíli,sme sa od seba odtiahli.On ma ešte pohladil po chrbte,načož som sa usmiala.
,,Pôjdeme?" spýtal sa,a nadvihol obočie.Iba som prikývla,a išla s ním.
Spoločne sme prechádzali cez mesto.Narozdiel od neho,som sa ja otáčala za každým pekným miestom alebo každou peknou vetou.
Za to sa mi samozrejme smial,pretože to považoval za ženskú nerozvážnosť.
Nakoniec sme si sadli v cukrárni.Ked sme vstúpili,obzrela som sa okolo seba.Áno,je to tá istá cukráreň,v ktorej sme boli s Jorgem.
