Nepriestrelný

13

Nepríjemne sa prehodím zo strany na stranu a ostávam ležať na chrbte. Pohľad upriem na béžový strop izby a zamračím sa. Natiahnem sa po mobil, pozriem čas a mobil pokladám naspäť vedľa seba.

Bože môj.

Nikdy som nemala problém so spánkom no očividne prvá noc na novom mieste bude naozaj iná.

Pomaly sa posadím, bosé nohy vložím do ružových papučiek a rukou si unavene pretriem tvár.
Postavím sa a ťarbavým krokom smerujem ku dverám, odchádzajúc preč z izby s telefónom v ruke, ktorý mi nahrádza baterku.

Potichu nakračujem po chodbe smerom ku schodom. Prejdem naspamäť do kuchyne a tu sa začína moja nevedomosť, keďže nemám šajnu, kde je to, čo potrebujem.

A tak začnem potichu otvárať každé vysoké poličky dúfajúc, že tam niekde nájdem poháre, alebo čokoľvek, z čoho sa budem vedieť napiť.
Mala by som si nechávať vodu pri posteli. Aspoň sa vyhnem bádaniu v tomto dome po tme.

„Čo robíš Noemi?" Nadskočím nad chrapľavým hlasom, z ruky mi vypadne telefón rovno svetlom na zem a tak ostávam po tme. Snažím sa zaostriť na osobu predo mnou no akonáhle zistím, že to takto nefunguje, zohnem sa po telefón.

„Prečo nespíš?" Položím už opäť svietiaci telefón na kuchynskú linku za seba tak, aby bola miestnosť osvetlená. Akonáhle sa stretnem s Axelom, zmeraviem. Doriti prečo v dome plnom chlapov narazím práve na neho.

„Nemohla som zaspať, tak som sa chcela ísť napiť. Nečakala som, že tu niekoho stretnem." Zavrčím smerom ku nemu. Až vtedy si ho prejdem pohľadom a všimnem si jeho čierne rifle, biele obtiahnuté tričko a zlatú retiazku okolo krku.

V tomto on spáva?

„Mám nočnú." Prehovorí skôr než sa ho na to stihnem opýtať. Chápavo prikývnem a sledujem ako prejde okolo mňa ku skrinke, otvorí ju, vyberie pohár a napustí ho vodou. Keď mi ho podá, venujem mu jemný úsmev a napijem sa.

„Tak, už ťa môžem niekam zobrať?"