Nepriestrelný

30

„Och, Axel pre teba pracoval?" Tristan sa na mňa nechápavo zamračí, no ihneď mi odpovedá: „Nepovedal ti to? Myslel som si, že vieš, že sa poznáme."
Tristan sa neprítomne pozrie za mňa, a ja sa zamračím.

Vedela som, že sa poznajú.
Teda, že Axel pozná Tristana.
Prečo mi ale potom nepovedal aj to, že pre neho pracoval?
Vlastne ani neviem, prečo som taká prekvapená.
Mala som pocit, že Axel pracoval vždy pre môjho otca.
Dobre, možno by som pochopila, že predtým robil niekde skladníka, ale to, že robil bodyguarda už predtým?
A odišiel?

Nestratíte túto prácu len vtedy, keď, no, ten, pre koho pracujete, zomrie?

„A prečo odišiel?" Pozdvihnem na neho pohľad.
Tristan sa mierne usmeje, pokrúti záporne hlavou, a ja viem, že som sa dostala na slepú cestu.

„Nechcem vám pokaziť priateľstvo,  toto sú veci, ktoré by ti mal povedať on sám." Skúmavo si pozriem Tristana.
Aký bol s ním Axel? Rozprával sa s ním často?
Preto teraz nekomunikuje?

Okamžite, ako strela, sa otáčam na Axela.
Ten pozdvihne obočie, a ja sa len jemne usmejem.
Axel je maják.
Môj život tu je jedno veľké otvorené more. A on je maják.
Áno.
Je.
Je môj bezpečný prístav, moja kotva.

Axel na mňa žmurkne a ja sa okamžite otáčam na Tristana, ktorý ma zvedavo sleduje.
„Myslel som si, že sme na rande. Ale očividne máš rande s ním." Zasmeje sa a ja okamžite začnem krútiť hlavou.

„Nie, prepáč, ja len. Som tu len krátko, Axel mi veľmi pomáha a cítim sa lepšie keď je pri mne. Neviem ako to tu chodí, neviem nič." Povzdychnem si a presne vtedy pred nás donesú dva drinky.
Okamžite sa napijem, a následne usmejem.
Nemám rada tvrdý alkohol a toto je jednoducho dokonalosť.

„Chápem, prvý mesiac som mal rovnaký. Neustále som s ním všade chodil. Nevedel som sa bez Axela pohnúť. Pomáhal mi." Tristan sa usmeje, a síce pohľadom netkvie na mne, usmejem sa.
Lebo viem, že sa usmieva na Axela.

„Porozprávam sa s ním? Teda, ak by si chcel. Možno by ste sa začali opäť rozprávať aj vy a-"

„Nie, nie Noemi, toto od teba nemôžem chcieť. Axel ma nenávidí, a riskoval by som to, že znenávidí aj teba." Hlavu si opieram o ruku a pohľadom sledujem hladinu nápoja.
Je pokojná, smiešne vzhľadom na to, že pokoj rozhodne neprináša.

„Bol dobrým bodyguardom?" A aj keď asi odpoveď očakávam pozitívnu, ak by som získala inú, možno by som prišla na to, prečo odišiel.

Príde mi neslušné a trápne sa tu rozprávať takto o ňom, keď sedí len pár metrov od nás, no povedzme si úprimne.
Axel je jediný človek v celom tomto meste, ktorý stojí za zmienku a moju pozornosť.  Nikoho nepoznám.
O otcovi tu veľmi hovoriť nechcem, rovnako ani o svojej rodine celkovo.
A žiadne iné témy na rozhovor nepoznám.
Nemam zaujímavý život.
A Axel mi to určite odpustí.

Navyše, zaujímam sa o neho v dobrom.
Nemyslím to zle.

„Bol najlepším, akého som kedy mal. A ak by nebol teraz tvoj, určite by som ho chcel naspäť." Šťastne a najmä samoľúbo sa usmejem.
Pretože áno, Tristan má v tomto pravdu.

Axel je taká malá výhra...

„Užila si si večer?" Opýta sa ma Axel, akonáhle si spolu sadneme do auta.
On ako vodič, keďže som pila.
No možno aj preto, pretože mu nevyhovuje spôsob, akým šoférujem.

„Povedala by som, že bol dobrý." Myknem plecami. Unavene sa opriem do sedačky a dovolím si zatvoriť oči.
O chvíľu na to ma mykne, pozriem sa, či náhodou nešoférujem, no akonáhle si potvrdím to, že šoféruje Axel, opäť zatváram oči.

„Dobrý je na trojku." Pretáčam očami a mávnem aspoň rukou, keďže moje vnútorné pretočenie očí vidieť nemohol.
„Tak ostaňme pri trojke." Zasmejem sa a ďalej ostávam ticho.
Bolí ma hlava.
Nie som opitá, ale nie som to ja.

Snažím sa myslieť na všetky možné veci, len nie na Axela.
Nechcem vykríknuť to, že viem o ňom niečo nové.
Asi by nebol rád, že ho ohováram.

„Noemi-"
„Axel-"

Obaja prehovoríme naraz. Zasmejem sa a pokrútim neveriacky hlavou.
„Prepáč, hovor prvý." Otočím sa na sedačke tak, aby som bola telom natočená ku nemu, a začnem ho skúmať.
Je pekný. Rozhodne je.

„Nič dôležité." Pretáčam očami, no nechávam to tak.
Ja to z neho neskôr vytiahnem tak či tak.
Keďže dobre viem, že on by pre "nič dôležité" zbytočne neprehovoril.

„A ty? Aký bol tvoj večer?" Spýtam sa teda svoju pôvodnú otázku.
Nepil, celý ten čas sedel za barom a sledoval ma.
Celkom nudné by som povedala.
Ale aspoň za to dostane peniaze.

„Dobrý." Zopakuje moje slová, na čo sa okamžite zaškerím.
„Dobrý je na trojku." Vrátim mu jeho predchádzajúce slová.
Jemne sa usmeje a ja mám chuť zakňučať.

„Ako môžeš byť taký pekný, a nemať frajerku?" Vyslovím nahlas svoje myšlienky.
Axel sa zasmeje, čo mne definitívne roztápa srdiečko, no neodpovedá mi.

Až vtedy si uvedomím, že zastaneme pred domom.
„Chceš tu spať?" Pozrie sa na mňa, keď sa natiahne po kľučku, a uvedomí si, že som sa ani len nepohla.

„Mám takú teóriu, že ak sme tu začali nejakú konverzáciu, mali by sme ju aj dokončiť." Axel stiahne ruku z kľučky a veľavravne sa na mňa pozrie.

„Ako je možné, že si taká pekná, a nikoho nemáš?" Prudko si povzdychnem a vystupujem z auta.
S ním sa nedá.
Bude ma ťahať za slovíčka ale neodpovie mi.

„Čo si chcel vtedy povedať ty?" Spolu vojdeme do domu, kde už ale panuje tma a ticho.
Preto začnem hovoriť potichu aj ja.
Klasicky ideme spolu pred moju izbu, kde obaja zastaneme.

„Tristan nie je chlapec pre teba." Uškrniem sa a potlačím moje myšlienky, ktoré rozhodne ovplyvňuje  alkohol.

Ale srať to.
Aj tak sa so mnou bude musieť rozprávať, či už chce alebo nie.

„A ty si?" Šepnem.