Nepriestrelný

20

„Ako to ide s Axelom?" Posadím sa za stôl a okamžite sa zamračím na otca. Vždy je taký priamo čiary?

Išlo by to lepšie, ak by sa so mnou rozprával. No o tomto probléme on vie. Takže nemá zmysel sa sťažovať na niečo, o čom mi sám povedal ako prvý. V podstate ma aj varoval.

„Fajn. Nepoznáme sa veľmi no vyzerá byť, fajn. Aj by som povedala, že sme na začiatku veľmi dobrého kamarátstva ale neviem." Odmlčím sa keď sa práve Axel objaví vo dverách a tak radšej sklopím pohľad na červený obrus. 

„Pletkujeme tu o tebe Axelko." Zasmeje sa môj otec, ako keby sa nechumelilo, a ja po ňom okamžite hodím vystrašený pohľad. Zbláznil sa?
Vie ako funguje ohováranie však? Pointa je v tom, aby sa to nikto nedozvedel.
Jemu očividne vôbec nevadí byť otvoreným. 
Takže si budem musieť dávať pozor na to čo mu poviem a ako mu to poviem.

Axel ale len prikývne a posadí sa oproti mňa. Na chvíľu sa nám stretnú pohľady, no potom svoju pozornosť presunie na môjho otca.

„Noemi ide dneska do mesta. Chcel som najskôr aby s ňou išli naši najmladší, keďže by si rozumeli, ale tebe verím viac." Pozriem sa raz na otca a raz na Axela.

Chce aby išiel so mnou len tak, alebo si moje slová zobral ku srdcu? Tá druhá možnosť sa mi páči viac. Pretože keď to bude rozkaz, tak to zoberie inak ako keď mu to len poviem.

Sklame ma kamenná tvár Axela.
Síce od neho nečakám nejaké šťastné reakcie ako "jupí", potešila by ma aspoň maličká zmena v jeho nálade.

„Rozumiem." Prikývne a v momente kedy pred neho položia jedlo, sa na mňa už ani nepozrie.

Asi len preháňam pretože očividne sa nerád socializuje. Alebo len nemá rád ľudí, jednoducho je vo svojej bublinke, do ktorej sa snažím dostať aj ja. Viem kde je problém a jasne si uvedomujem, že som ním ja, no som tvrdohlavá a Axel ma priťahuje.

Nepriťahuje ma sexuálne.
Ani nijako citovo, je pekný no to nieje dôvod, prečo sa o neho až tak zaujímam.
Jednoducho je to obrovský magnet a ja mam nutkanie byť v jeho prítomnosti.

Zvláštne, čudné no je to tak.
Axel ma núti byť pri ňom, s ním a otravovať ho najviac ako len môžem.

Och došľaka.
Možno som sa naozaj zamilovala.