Nepriestrelný

21

„Takže, keď sme sa tu takto náhodou ocitli, dovoľ mi položiť ti pár otázok." Neskrývam veľký úsmev a totálne ignorujem Axelovu nahnevanú tvár.

Sme spolu v aute a smerujeme na nákupy.
Čo mi prišlo ako celkom zlá činnosť no s Axelom? S ním to bude sranda.
„Hm?" Neodtrhne pohľad od cesty ani vtedy, keď zastaneme na červenej.
Nechcem ho vyrušovať pri šoférovaní no rozhodne by som do neho pichla, ak by som mohla.
Len tak, preventívne, čo vôbec žije. Niekedy pri jeho kamennej tvári človek ani nevie, či je nažive.

„Obľúbená kniha?" Opýtam sa nakoniec a čakám na jeho reakciu.
Odpovedá mi dokonca rýchlejšie ako by mal.

„Malý princ." Spokojne prikývnem vediac, že mi to bohato stačí.
Veľmi dobrý výber a môžem vedieť, že Axel má niečo do seba.

„Kde by si bol, ak by ťa môj otec nezobral?" Odpoveď na túto otázku ma zaujíma snáď najviac.
Neviem si Axela predstaviť niekde inde. Napríklad v zoo so zvieratami alebo ako učiteľa v škôlke.

„Išiel by som za niekým iným." A robil by tým pádom to isté? Och. Žiadna zábava. Nič nové 
Potrebujem nejaký adrenalín.

„Máš frajerku?" Ďalšia otázka na mojom dlhom zozname, ktorá nemala byť dneska položená.
No ťažké časy si vyžadujú zložité riešenia.
Musím pritvrdiť ak chcem niečo pikantné.

„Snažíš sa ma zviesť?" Snaží sa srandovať?
Pretočím očami nad jeho reakciou a podvedomý zošit s otázkami zahadzujem poriadne ďaleko.
Dobre túto otázku som si rozhodne mala nechať na inokedy.

„Nie. Pýtam sa len normálne otázky aby som sa nenudila." Myknem plecami ignorujúc jeho malý, maličký úsmev.

Mala by som sa tešiť, že konečne prejavuje nejaké emócie no v tomto momente mi je to hovno platné.

„Nie som na vzťahy. Navyše v práci by sme nemali mať priateľky." Odpovedá mi jednoducho a ja vtedy ostávam ticho.
Neodpovedám mu hneď a trvá mi to nejakú dobu, kým si rozmyslím, čo mu poviem.

„Prečo?" Ide naozaj len o jeho prácu? Mám toľko otázok no i cez to sa snažím jednať pomaly a nevyplašiť ho.
Aj keď to už sa asi stalo.

„Neviažem sa." Chcem sa opýtať prečo, no niečo mi hovorí, že toto je téma do ktorej by som nemala pchať svoj nenormálne veľký nos.

„Som rada, že práve s tebou trávim dnešný deň." Snažím sa odľahčiť dusnú náladu v aute no nečakám, že prelomím atmosféru. Až dokým neprehovorí práve Axel.

„Aj ja som rád." Žmurkne na mňa a naspäť sa začne venovať šoférovaniu.
Moje líca pohltí červeň a ja sa s úsmevom obraciam k oknu.