Nepriestrelný

16

Unudene som sa otočila na druhú stranu postele a skúmala túto stranu mojej izby. 
Prešla už nejaká chvíľa odkedy som bola hore a odkedy vyšlo slnko. No stále mohlo byť minimálne šesť hodín ráno. 

Povzdychla som si a konečne si priznala, že naspäť nezaspím a hold sa vyspím niekedy cez deň. Nie žeby som nespala doslova v najlepšom matraci na svete, no jednoducho som sa nevedela vyspať. 

Postavila som sa z postele a prešla ku skrinke, odkiaľ som si vytiahla len čierne šortky a čierny obtiahnutý crop top. Pokiaľ dobre viem, dneska si mám ísť nakúpiť oblečenie. 
Čo bohužiaľ nie je moja obľúbená činnosť. 

Keďže som nebola zvyknutá na takýto komfort, tak som si nakupovala len keď už som mala oblečenie ako ementál.
Divné ale je to tak. Neprišlo mi to ako niečo potrebné. Dokým som mala štyri tričká a zopár nohavíc bolo to pre mňa dokonalé. 

Prešla som do kúpeľne kde som si len opláchla tvár vodou, prehrabla si vlasy a svižným krokom odišla do kuchyne. 
Kuchyňa bola pre mňa vždy miestom pokoja. 

„Dobré ráno!" Pozdravím dve ženy, ktoré stoja pri linke a popíjajú kávu. Jedna z nich okamžite položí pohár a prejde ku mne so širokým úsmevom, presne tá, ktorá ma tu privítala a potom mi zakázala jej pomáhať.

„Signora, dobré ráno. Môžem vám urobiť raňajky alebo počkáte na pánov? Raňajky sa podávajú o hodinu." Oznámi mi rýchlo, zatiaľ čo si poutiera ruky do zástery, pripravená pracovať. 

„Kľudne ma volajte Noemi. A viem, že to môže pre vás znieť veľmi pohoršujúco, no som zvyknutá byť v kuchyni. Mám ukončenú kuchársku školu a ak ma nepustíte do kuchyne, obávam sa, že sa tu rozplačem." Poviem na jeden dych a sledujem staršiu pani ako sa začína pomaly usmievať.

„Volaj ma Priscilla dieťa moje." Široko sa na mňa usmeje a ja s úsmevom prikývnem. 
Chvalabohu.
Ak by ma aj tentokrát vyhodila z kuchyne, určite by som sa už rozplakala.

„Tak, čo bude na raňajky?" Opýtam sa akonáhle prejdem obrovským oblúkom namiesto dverí, do kuchyne a poobzerám sa okolo seba. 
Dokonalé miesto. 

„Každé ráno robíme misy. Na stôl položíme okrúhly pás, ktorý sa točí s rôznymi jedlami a môže sa vybrať čo len chce." Usmeje sa na mňa a ja chápavo prikývnem. Jemne sa usmejem i nad jej prízvukom, ktorý je rozkošný. 

„Tak, čo mám robiť? A veľmi rada sa zašpiním." Informujem ju okamžite dúfajúc, že mi dá naozaj nejakú poriadnu prácu.
Rada pracujem, nech už je to kdekoľvek a s čímkoľvek. Práca je pre mňa nebom. Byť neustále zamestnaná mi vyhovuje. 

„Môžete očistiť krevety aby sme urobili krevetovú nátierku. Potom sa bude robiť aj šunková so syrom a na koniec ku tomu dáme nejaké pečivo." Usmeje sa na mňa a ja sa okamžite zaradujem.

„A Priscilla? Volajte ma Noemi, len Noemi. Nemusíme si vykať ak pracujeme v rovnakej kuchyni." Žmurknem na ňu a ona sa okamžite otáča preč odo mňa, pri čom si všimnem jej obrovský úsmev. 

„Čo sa tu deje?" Ozve sa spoza mňa a ja si všimnem Axela v celej svojej kráse.